Niekedy sa musíme zotaviť na duchu aj na tele nejakou oddychovou činnosťou. Aby bolo dovolené hrať hry a tancovať, musí to byť pre oddych, a nie z náchylnosti; nakrátko, a nie až do únavy či do úpadu; a musí to byť len občas. Ak z toho niekto urobí pravidlo, zmení zábavu na zamestnanie.
Tancuj a hraj podľa okolností, keď sa ti bude javiť opatrným a ohľaduplným prispôsobiť sa a zalíbiť počestnej spoločnosti, v ktorej budeš, pretože prispôsobenie je odnožou kresťanskej lásky a z vecí nelíšnych robí dobré, z nebezpečných dovolené.
Potešilo ma, keď som sa dočítal o sv. Karlovi Boromejskom, že bol shovívavý k Švajčiarom v niektorých veciach, v ktorých inak býval značně prísny; alebo že sv. Ignác z Loyoly neodmietol zahrať si karty, keď ho pozvali. A sv. Alžbeta Durynská hrala a tancovala, ale nebolo to nijak na ujmu jej zbožnosti: tá totiž bola v jej duši tak dobre zakorenená, že uprostred márnej nádhernosti, do ktorej ju uvádzalo jej postavenie, len vzrůstala… Veľké ohne sa vetrom rozdmýchavajú, kdežto malé, nie sú-li prikryté, zhasínajú.
(František Saleský /1567–1622/, Úvod do zbožného života, časť 3, kap. XXXI a XXXIV)
