Mnohokrát som sa vo svojom živote stretol s bolesťou,
nemohol som sa jej vyhnúť.
Moje slzy ju neodstránili.
Keby som mohol, už by som to dávno urobil.
A tak som sa rozhodol, že sa nechám obklopiť bolesťou
a nebudem klásť odpor.
Stalo sa mi niečo podivuhodné.
Keď som ju prijímal bez netrpezlivosti,
ale nechal plynúť čas v bolesti,
vychovávala ma k životu, robila ma múdrejším.
Nakoniec úplne odišla.
Prešlo veľa času odtedy, čo som sa takto stretol s bolesťou.
Teraz ešte cítim,
ako bolesť uchopila moje telo ako svorku,
hľadím však na ňu inýma očami.
Z diaľky, ako sa dívame na vec,
s ktorou sme dôverne známi
a už vopred vieme, ako prebieha.
Dokonca nedokážem pochopiť,
ako som mohol čeliť bolesti
s plačom a vzdychaním.
(text bl. Tita Brandsmy z internácie v Amersfoortu, 1942)
