(Spracoval P. Gorazd, O.Carm.)
Výraz „zlý, neúspešný začiatok“ sa používa v oblasti športu a ja som si ho požičal, aby som ním uviedol myšlienky, ktoré vám chcem teraz predložiť. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sme uzavreli rok zameraný na posvätenie kňazov, ako ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. Každý z nás prežil ten rok, ako vedel. Ja počas neho mimo iného „len tak“ listoval starou príručkou pre bohoslovcov a kňazov Manuale Clericorum, ktorú vydal pred viac než sto rokmi jezuita P. Josef Schneider.1 A zaujalo ma, že som v jej bohatom obsahu medzi modlitbou „toho, kto aspiruje na duchovný stav“ a medzi modlitbou „za obdržanie milosti (potrebnej) k naplneniu záväzkov kňazského stavu,“ ktoré v takej knihe logicky očakávame, našiel modlitbu ešte inú. Tá pamätá na prípad, že by snáď do kňazského stavu niekto vstúpil vedený nezrelými alebo nesprávnymi pohnútkami. Preložil som ju a ponúkam vám ju na prečítanie.
Ale prečo ma zaujala: môžeme ju chápať viac do šírky. Bola sepsaná pre kňazov. Vtedy možno niektorí mladí muži nastúpili kňazskú dráhu preto, aby sa hmotne zabezpečili, aby dosiahli spoločenského postavenia, aby naplnili prianie rodičov atď. Následne si svoj chybný prístup uvedomili a úprimne chceli „dohnat“, čo sa dohnať dá. A k tomu táto modlitba.
Lenže podobný problém sa predsa môže stať aj pri vstupe do manželstva alebo pri iných dôležitých rozhodovaniach v našom živote.
Mnohí si teprve následne priznávame, či a aké postranné úmysly mali v našom srdci zároveň svoje miesto, alebo ktoré impulzy či ktoré varovania sme odmietali počuť. Až s odstupom vidíme jasne, aký tieň polopravdy a polovičatosti leží na našom rozhodnutí a na tých prvých (obyčajne tak slávnostných) krokoch na nastúpené ceste. Ľahko by sa o nás potom pokúšala malomyseľnosť alebo aspoň horkosť. Nižšie uvedená modlitba ukazuje iné východisko z takej situácie: pokorne sa dodatočne zveriť milosrdnému Pánu a naliehavo prosiť o jeho prispievanie nám na pomoc.
Modlitba klerika k náprave nedostatkov čo do povolania,
ak do svojho stavu nevstúpil riadne
Hospodine, Bože,
ktorý si kdysi vyvolil levity, aby ti slúžili v tvojom stánku,
a čeleď Áronovu, aby boli tvojimi kňazmi,
a v Novom zákone si povolal k svojej svätej službe
tých, ktorých si sám chcel (Mk 3,13),
pouze tvojej svätej vôli prísluší vybrať si služobníkov, ktorých chceš,
a uschopniť tých, ktorých si vybral.
A nikto nemôže byť způsobilý k tvojej službe bez tvojho Ducha,
ani nemôže tvojho Ducha prijať, nedáš-li mu ho ty.
Preto nikto neprijíma pre seba dovolenú dôstojnosť tvojej služby
než ten, kto je tebou povolaný ako Áron.
Veď i sám tvoj jednorozený Syn, ktorý sa stal človekom,
neoslavoval tým, že sa stal Veľkňazom, sám seba,
ale oslavil si ho ty, Pane,
ty, ktorý si mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zplodil“ (Ž 2,7).
Čím menej teda môže oslavovať sám seba
a vstúpiť v tento úděl hriešny človek,
ak ho nevoláš ty!
A akým sa vystavuje nebezpečiam,
ak sám beží2 a ty ho neposielaš!
Uvedomujem si to, Pane, a vyznávam ti,
že som nemal vstúpiť do duchovného stavu
a pristúpiť k tvojej svätej službe inak,
než v úplnej poslušnosti voči tvojmu volaniu,
preplnený naozaj duchom cirkvi,
uzpôsoben riadnou prípravou,
podnešen úmyslom teba verne ctíť a tebe slúžiť.
Áno, viem to a uznávam,
a kéž ako viem, že by tomu nemalo byť inak,
mohol by som i povedať, že sa i inak nestalo!
Vtedy by som vyhlásil s oným tvojím svätým služobníkom:
„Nehnevám sa, predsa ťa nasledujem – Pastiera!“
Teraz ma však znepokojuje svatá bázeň, že som
– aj keď nie vo všetkom, čo som spomenul, prece v niečom –
mnoho zostal dĺžny.
Čo iné mi teraz zostáva,
než aby som sa skrúšený a pokorný vrhol k trónu tvojej milosti
a s plačom poprosil:
„Nemysli, Pane, na hriechy môjho mládi, na moje previnenia,
učin sa mnou podľa svojho milosrdenstva“ (Ž 25,7),
a ak som sa snáď dost nepoddal
tvojmu povolaniu predchádzajúcemu [onen môj životný krok],
daj milostivo,
aby som sa plne poddal teraz tomu, ktorým ma voláš následne.
Ak som nemal cirkevného ducha,
keď som vstupoval do duchovného stavu,
vdýchni mi tohto ducha milosrdne teraz, aby vo mne pôsobil
a aby som tie predpoklady a cnosti,
ktoré som si mal do tvojej svätej služby priniesť od začiatku,
nadobudol teraz alebo neskôr
a aby svätosť, ktorá nepredchádzala, aspoň následovala.
Nebol-li môj pohľad ryzí
a neupínal-li sa jedině k oslave tvojho mena a k naplneniu tvojej vôle,
ale zároveň – a možno predovšetkým – bol zahľadený do vecí pozemských,
ty, Pane, môj pohľad pozdvihni a obrať, ať pohlíží jedině na teba,
aby som ti potom slúžil s čistým úmyslom
a nešlo mi už o nejaký zisk alebo poctu alebo o pohodlie tohto života,
ale iba o tvoju slávu a o vyplnenie tvojej vôle.
Učiň, ať oč menej som sa dosiaľ namáhal ti slúžiť a
následovať tvoju vôľu,
o to usilovnejšie ať sa o to snažím od teraz
a ať predsa dojdem tam, kde s anjelmi tebe prisluhujúcimi
ti budem slúžiť dokonale na veky vekov. Amen.
