Od júla 1890 pobýval svätý Charles de Foucauld v trapistickom kláštore v Akbesu (vtedy Sýria, dnes Turecko). Tu bol svedkom počiatkov arménskej genocídy, ktorá vrcholila v rokoch 1915–18 a pri ktorej Turci vyvraždili približne 1,5 milióna Arménov. Charles vtedy veľmi trpel pocitom, že ho chráni jeho národnosť. V roku 1896 písal svojej sesternici:
„Po celej Arménie a veľmi blízko nás prebiehali strašlivé masakre; my sme ale myslím neboli v skutočnom nebezpečenstve – naše európanstvo totiž spôsobuje, že turecká vláda dáva veľmi dobrý pozor, aby sa nám nič nestalo (…), ale pre Arménov to bolo hrozné… Hovorí sa o 100 000 zavraždených…“
„Na konci marca sme mali my v Akbesu a všetci kresťania v okruhu dvoch dní cesty zomrieť; avšak nebol som toho hoden… Je to tisíckrát spravodlivé…, ale bieda! Ako ma to mrzí…! Modlite sa za moje obrátenie, aby som už nabudúce nemusel ostať ušetrený…“
(Charles de Foucauld /1858–1916/, listy sesternici, február a jún 1896;
úvodný odstavec spracovaný podľa knihy od malej sestry Annie Ježišovej, Karol Foucauld, Duchovný životopis)
