Terézia z Lisieux (Posledné slová, 7.8./4)
Ak sa človek spolieha na vlastné sily, rýchlo sa dostáva do nebezpečenstva, že spadne do priepasti. Budem mať skôr až do svojej smrti právo dopúšťať sa malých hlúpostí, aniž by som tým urážala Boha – len keď budem mať pokoru, len keď zostanem malá. Pozrite sa predsa na malé deti: nepretržite niečo rozbíjajú a trhajú, stále padajú, a predsa sú plné lásky k svojim rodičom. Keď upadnem, privádza ma to len tým viac k vedomiu, aká som malá, a potom si poviem: Čo by som mohla robiť a čo by zo mňa bolo, keby som sa opierala len o svoje vlastné sily?
Rozumiem veľmi dobre, že sv. Peter padol. Peter sa spoliehal na seba, miesto aby sa opieral jedine a len o Božiu silu. Z toho usudzujem, že moje pokušenia by bola oveľa horšie a iste by som im podľahla, keby som chcela povedať: „Bože, Ty vieš, že Ťa príliš milujem, aby som mala aspoň jedinú neveriacu myšlienku.“
Som si úplne istá: Keby Peter povedal pokorne Kristovi: „Prosím Ťa, daj mi silu, aby som Ťa nasledoval až na smrť“, hneď by ju dostal.
Som si tiež istá, že náš Pán svojim apoštolom vo vyučovaní počas svojej telesnej prítomnosti medzi nimi nepovedal viac, než nám dnes hovorí vo vnuknutiach svojej milosti. Mohol ovšem Petrovi povedať: „Vyprošuj si odo mňa silu, aby si mohol uskutočniť to, čo chceš.“ Ale nie, On to neurobil, pretože Ježiš chcel, aby si uvedomoval svoju slabosť, a preto, pretože mal viesť celú cirkev, ktorá je predsa plná hriešnikov – mal sám na sebe zakúsiť, čo zmôže človek bez Božej pomoci.
Pred jeho pádom povedal k nemu Pán: „Až sa obrátiš, potom posilňuj mojich bratov“ (Lk 22,32). Tým predsa chcel povedať: Presvedč sa predsa zo svojej vlastnej skúsenosti o nedostatočnosti ľudskej sily.
(Teresa z Lisieux: Keby som sa spoliehala na vlastnú silu...,
Karmel-Impulse 4, I, 4, 1994)
Preložil Dr. Vojtěch Pola.
