Sv. Alžbeta od Trojice
V nedeľu 16. októbra 2016 pápež František prohlásil za svätú bosú karmelitku z kláštora v Dijone, Alžbetu od Trojice (1880–1906). Aby sme jej osobnosť aj na stránkach nášho časopisu pripomenuli a aj tým v sebe upevnili radosť z jej svätorečenia, pretláčame úryvok z knižočky, ktorú pri tej príležitosti tento rok vydalo Karmelitánske nakladateľstvo: Milada Jiřina Burgerová, Novéna so svätou Alžbetou od Trojice, Praha 2016, str. 13–16. (Skatka AD znamená: Alžbetine listy.)
Som zbavená kostola a svätého prijímania, ale dobrý Boh nemusí mať sviatosť, aby ku mne prišiel. Zdá sa mi, že ho tu mám aj tak. Aká krásna je Božia prítomnosť! Je to tam, úplne na dne, v nebi mojej duše, kde ho rada nachádzam, pretože On ma nikdy neopúšťa. „Boh vo mne a ja v ňom“, to je môj život...! Aké krásne je pomyslenie, že okrem hľadania na neho ho vlastníme rovnako ako blažení v nebi; kéž by sme ho nikdy neopustili a nikdy sa od neho nenechali ničím odviesť! (AD 62).
Žime s Bohom ako s Priateľom, oživujme svoju vieru, aby sme sa s ním spojovali vo všetkom. Práve tak sa rodia svätí. Svoje nebo nosíme v sebe, pretože Ten, ktorý vo večnosti sýti blažených, sa nám už teraz dáva vo viere a v tajomstve; On je týž. Zdá sa mi, že som našla svoje nebo na zemi, pretože nebo, to je Boh, a Boh je v mojej duši. V deň, keď som toto pochopila, sa vo mne všetko prejasnilo a ja by som toto tajomstvo chcela šeptať všetkým, ktorých mám rada (AD 122).
Myslite na to, že Vy žijete v Ňom a že tu na zemi ste jeho príbytkom. Veď On je vo Vás, je skryt v hlbinách Vašej duše a tam, Vám nablízku a vo Vás, ho môžete v každú dennú i nočnú dobu, vo všetkých radoch i skúškach nájsť. Práve v tom je tajomstvo ľudského šťastia a tajomstvo všetkých svätých. Oni dobre vedeli, že sú „chrámom Božím“, a že keď sa s Bohom zjednotia, budú s ním – ako hovorí svätý Pavol – „jeden duch“. Týmto vedomím bolo preniknuté všetko, čo konali (AD 175).
Každú hodinu, ak si spomenieš (ak zabudneš, nič sa nedeje), vstúp do stredu svojej duše, tam, kde prebýva božský Host. Môžeš myslieť na tú krásnu vetu, ktorú som Ti povedala: „Tvoje telo je chrámom Ducha svätého, ktorý vo vás prebýva“ (1 Kor 3,16) alebo na slová nášho Pána: „Zostaňte vo mne, a ja zostanem vo vás“ (Ján 15,4). O svätej Kateřine Sienskej sa hovorí, že aj keď žila uprostred sveta, stále pobývala vo svojej cele – žila totiž v tom vnútornom príbytku, kde umie žiť aj moja Markéta (AD 239).
Vo necelých jedenástich rokoch Alžbeta pristupuje k prvému svätému prijímaniu. Táto udalosť pre ňu znamená hlbokú psychologickú i duchovnú premenu. „Nemám hlad, Ježiš ma nasýtil...“ – tak sa zveruje jednej zo svojich spoločníc. V ten istý deň idú podľa miestnej tradície do hovorny miestneho Karmelu a prevorka jej vysvetľuje význam jej mena: „Tvoje požehnané meno skrýva tajomstvo, ktoré sa v tento veľký deň uskutočnilo. Tvoje srdce je už tu na zemi Božím domom. Meno Alžbeta znamená Boží dom.“
Aj keď sa prevorka vo výklade mena zmýlila, tieto slová mladú dievčinu hlboko ovplyvnili. Alžbeta sa cíti byť „obývaná“. Často opakovala svojej priateľke: „Zdá sa mi, že On je tu“, a robila pri týchto slovách gesto, ako by ho držala v náručí a vinula ho k srdcu. Túži pochopiť, „čo sa vo mne deje“, a tak sa stretáva s P. Valléem, spovedníkom karmelitiek. Toto stretnutie sa stalo prozreteľnostným. Tento dominikán, ktorý často hovoril o tajomstve Trojice, jej vysvetlil, že sa krstnou milosťou stávame duchovným chrámom, prebýva v nás celá Trojica a činí si v nás svoj príbytok.
To, že Alžbetina matka najprv odmietla žiadosť svojej dcéry o vstup na Karmel a neskôr jej podmienila vekom 21 rokov, bolo ďalšou prozreteľnostnou udalosťou: pri svojom čakaní Alžbeta túži žiť a byť karmelitkou už vo svete. Vonkajšie aktivity jej nebránia, aby si vytvorila vo svojej duši „vnútornú celu“, príbytok, v ktorom žije so svojím Bohom. Stáva sa „karmelitkou z vnútra“ a podľa vzoru proroka Eliáša žije „pred tvárou živého Boha“. Toto poznanie sa stane základom Alžbetinej spirituality.
(...)
Bože, náš Otče, Ty si v nás tvoríš svoj duchovný chrám, v ktorom túžiš spolu so svojím Synom a Svätým Duchom neustále prebývať; na prímluvu svätej Alžbety vyslyš našu prosbu, ktorú Ti dnes predkladáme ..., a udiel nám milosť zažívať, že si živý Boh, s ktorým môžeme žiť v najhlbšom príbytku svojej duše. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
