Viem tiež, že život, ktorý je vedený v spoločnosti, je k mnohému užitočný. (…) Avšak k čomu je žiť v samote a oddelene od všetkých ostatných? V čom ukazuje svoju pokoru ten, kto nemá nikoho, pred kým by sa považoval za nižšieho? Kde je zľutovanie, keď je oddelený od spoločenstva viacerých ľudí? Ako sa bude cvičiť v trpezlivosti, keď nikto neodporuje jeho vole? Keby niekto tvrdil, že k náprave mravov mu postačí náuka svätých Písem, jedná ako ten, kto sa učí sice stavať, ale nikdy nestaví. Hľa, Pán sa nespokojil iba s náukou, ktorá je obsiahnutá v slovách, ale zjavne a výrazne nám dal príklad pokory v dokonalej láske, sám sa opásal a umyl nohy učeníkom. Komu chceš umývať ty? Komu ty chceš preukazovať služby? Ako chceš byť posledný, keď žiješ len sám so sebou?
(Basil Veľký /330–377/, úryvok zo spisu Asketika)
