Terézia z Avily (1515–1582)
Niekedy Pán zosiela isté hnutia jasotu a akúsi zvláštnu modlitbu, ktorej povaha sa nedá pochopiť. Avšak hovorím vám o nej preto, aby ste vedeli, že je možná, a veľmi chválila Pána, v prípade, že sa vám jej dostane. Podľa môjho názoru ide o akési veľké spojenie mocností, ktorým však Boh ponechá slobodu tešiť sa tou radosťou, aniž by chápali z čoho sa tešia, alebo akým spôsobom. A rovnako je tomu so zmyslami. Vyzerá to ako hatmatilka, ale naozaj sa to deje. Duša zakúša takú radosť, že sa s ňou nechce tešiť sama, a dychtí, aby ju všetci spoznali, aby jej pomáhali chváliť Pána, ktorý je cieľom každého jej pohybu.
Ach, aké sviatky by slávila a aké slávnosti usporiadala, len aby ukázala všetkým svoju radosť! Zdá sa, ako by sa znovu našla a že chce všetkých pozvať na hostinu ako otec márnotratného syna, lebo vidí, že dospela na miesto, o ktorom nemôže pochybovať, aspoň teraz, že si tým musí byť istá. A to právom, lebo je podľa môjho názoru nemožné, aby diabol vyvolal v najhlbšej duše tak veľkú radosť, sprevádzanú takým pokojom, že ju to má k tomu, aby vzďávala Pánu chvály.
Toto asi prežíval svätý František, keď stretol na svojom putovaní krajinu lupičov a s jásotom im hovoril, že je poslom veľkého Kráľa. A koľko svätcov sa uchýlilo do púšte, aby mohlo ako svätý František vykričať svoje chvály Bohu! Ja poznala jedného, nazýval sa brat Peter z Alkantary, ktorého považujem za svätca, lebo taký bol jeho život. I on to tak robil a tí, ktorí to videli, ho považovali za blázna. Ach, sväté bláznovstvo, sestry! Kiež by to Pán udeli i nám!
Kiež sa páči Bohu, aby nám dal často sa takto modliť, lebo je to veľmi bezpečná a prospešná modlitba. Svojimi silami jej nemôžeme dosiahnuť, lebo je nadprirodzená. Môže sa stať, že niekedy trvá celý deň. To sa potom duša podobá človeku, ktorý veľa pil, ale nie zas toľko, aby bol bez seba; alebo nejakej melancholickej osobe, ktorá síce nestratila úplne svoj úsudok, ale má tak utkvellú predstavu, že ju nikto od nej nedokáže odviesť. Tieto prirovnania sú príliš hrubé pre tak vznešené javy, ale keď ja nedokážem nájsť lepšie. Napriek tomu je to tak. Radosť zaplaví dušu tak, že na seba úplne zabudne, i na ostatné veci; nevšímá si ničoho ani nedokáže o ničom inom hovoriť, len čo sa týka jej radosti, totiž Božej chvály. Moje dcéry, pomáhajme tejto duši všetky! K čomu lepšiemu chceme používať svoj rozum? Je snáď na svete väčšie potešenie? Všetky stvorenia nech sa pridajú po všetky veky vekov! Amen, amen, amen.
(Hrad v nitru, 6. príbytky)
