Odměnou za srdce lidské dává Boh srdce svoje; za celé srdce lidské dává celé srdce svoje, nerozdělené a jednotné, nejsa jako človek obmedzený miestom, počtom a časom. Je naším Otcom nebeským a tým jeho otcovská láska prevyšuje nekonečne každú otcovskú lásku pozemskú. Preto na človeka, ktorý uslyší Jeho hlas až v hodine poslednej, nehliada ako na tvora nedbanlivého a ako na biedneho opozdilca, nýbrž ako na dieťa najpozdějšie získané, najpozdějšie v milosti obrozené, teda ako na dieťa najmladšie a najmenšie.
(Jaroslav Durych, Srdce a kříž, súkromný tisk revue Na hlubinu, 1932)
