Pane, pred tebou som ako hladný človek, keď vidí chlieb, ako človek sužovaný žízňou pri prameni. Ty si slnko, zem, hora, kvetina, svetlo, sila, život. Každá stvorená vec má niečo z teba a pripomína mi, ako naliehavo ťa potrebujem. Všetko krásne mi rozpráva o tebe, ktorý si krása sama. Chcel by som ťa vychutnať tak, ako dieťa vychutnáva mlieko, chcel by som ťa celého zjesť, chcel by som do teba vstúpiť, ztotožniť sa s tebou, splynúť s tebou.
Teraz viem, že tento hlad a táto žízeň ma budú sprevádzať po celý môj život. Čím viac sa ti z tvojej lásky priblížim, tým viac budem túžiť po tom, aby som ťa mohol jesť a piť.
(Carlo Carretto /1910–1988/, denníkový zápis, december 1955)
