S. Terezie Brichtová, O.P.
Marcelle Auclairová, Životopis Terezie z Avily.
Karmelitánske vydavateľstvo, Kostelný Vydří 2000, 455 strán.
„Božia túlačka.“ Tak nazval Svätý otec Ján Pavol II. svätú Tereziu z Avily pri svojej návšteve v Španielsku v r. 1982.
My sme sa teraz dočkali možnosti českého vydania jej životopisu od Marcelle Auclairové, ktorý bol už preložený do niekoľkých jazykov a došiel k uznaniu predných osobností svetovej literatúry.
Čím sa líši táto kniha od vlastného životopisu svätej Terezie, ktorý vyšiel už r. 1991 vo Vydavateľstve tlačiarne Vimperk? Autorka nám predvádza obraz Španielska zo 16. storočia, z doby veľkých zámořských výbojov, a predovšetkým situáciu za 100 rokov po objavení Ameriky, ktoré malo mocný dopad na celý hospodársky, kultúrny a náboženský život zeme dobyvateľov. Na základe spoľahlivých historických prameňov (kniha je vybavená množstvom poznámok a odkazov) líči spisovateľka vnútorný vývoj krásnej a duchaplné dievčiny, ktorá „poplietla hlavu každému, kto sa k nej priblížil“, v mimoriadnu ženu, veľkú reformátorku, ktorá dokázala za okolností, absolútne nepriaznivých pre verejné uplatnenie ženského živlu, ovplyvniť celú španielsku spoločnosť a získať si autoritu ako v kruhoch cirkevných, tak aj svetských.
Jej autorita bola predovšetkým autoritou svätice, ktorá zjavne čerpala z hlbokého zjednotenia s Kristom, každý svoj krok usmerňovala podľa jeho vedenia a na jeho najmenší pokyn vynakladala do krajnosti svoje chatrné sily na uskutočňovanie diela reformy svojho rádu a zakladanie kláštorov.
Kniha Marcelle Auclairové sa číta ako napínavý román, a pritom sú do nej majstrovsky zabudované všetky spisy španielskej mystičky, vrátane jej bohatej korešpondencie. Máme pred očami rámec a okolnosti, v akých vznikali. Sme dojatí, keď vidíme, ako píše do neskorej noci na kamennom podstavci, vsedě na zemi, pri svetle dymivej lampičky, dielo, ktoré prežívalo veky! (Aké trvanie budú mať naše literárne výtvory produkované na počítačoch pri žiarovkách a pri všetkých moderných technológiach?) Nemenej nás dojme, keď čítame, ako aj po ťažko vybojovanom víťazstve – rozdelení bosých a nereformovaných karmelitánov na dve samostatné provincie – musí Matka čeliť na konci svojho života často i nepochopeniu od tých, ktorých sama vychovala, i ústupkom od ideálu. Ako hlboko ju muselo zasiahnuť, keď jej napr. vo valladolidskom kláštore povedala priora pri lúčení: „Choďte! A už sa sem nevracajte!“ Alebo keď ju po vyčerpávajúcej ceste v Medine del Campo priora ani nepozvala na jedlo do refektára. Snáď boli také chvíle vyvrcholením jej tŕnité cesty, daní, ktorú platilo jej materinské srdce za úspech jej životného diela!
Okrem „Matky zakladateľky“ sú v tejto knihe znamenite vykreslené a charakterizované aj iné postavy, nerozlučne späté s jej životom a dielom: svätý Ján od Križa, Hieronym Gracián od Matky Božej a ďalší. Obzvlášť zaujímavý je vzťah medzi Mystickým učiteľom a Tereziou, ktorý by si zaslúžil osobitné pojednanie. Z pohľadu psychologického krásna ukážka nejušľachtilejšej sublimácie ľudských citov!
Českého čitateľa asi poněkud ruší skloňovanie vlastných mien. Autorka nedôsledne uvádza osobné mená hneď v origináli, hneď vo francúzskom znení, a v preklade sme sa snažili tento spôsob zachovať. Z toho potom vznikajú pri skloňovaní podivné tvary – Franciscovi, Dona Lorenza a pod. Snáď by bolo bývalo lepšie vlastné mená počeštiť. Taktiež citáty českých prekladov Tereziiných spisov, ktoré boli vydané už pred rokmi, vyzerajú niekedy zastaralo.
Napriek tomu sa kniha vyznačuje pútavým, farebným štýlom, ktorý si nijako nezadá s živým a svojráznym štýlom samotnej učiteľky cirkvi. Teda dielo najvyššie vhodné na poučenie i na príjemné osvieženie.
