Prvá svetová vojna v blahoslavenom Karlovi de Foucauld (1858–1916) otvorila bolestné spomienky na detstvo. Ako malý chlapec prišiel o oba rodičov a jeho výchovy sa ujal dedko zo Štrasburgu. Za prusko-francúzskej vojny (1870–71) bol francúzsky Štrasburg obsadený pruskou armádou (po vojne pripadol Nemcom), dvanásťročný Karel musel z mesta utiecť.
Na začiatku prvej svetovej vojny pobýval Karel na Sahaře a trápil sa myšlienkami na svojich blízkych, ktorí sa ocitli v bojoch. Zachoval sa list, v ktorom sa pýta generála Laperrina, či by nebol užitočnejší na fronte ako poľný kaplán alebo ranhojič. Odpoveď bola zamietavá, preto zostal v Tamanrassetu, odkiaľ napísal priateľovi z detstva:
„Môj milý Gabrieli,
ako veľmi na Teba myslím od chvíle, čo začala vojna! Ako veľmi som na Teba myslel, keď som sa dozvedel o bojoch v Saint-Dié, o dobytí a znovudobytí mesta! Mám obavy o Teba, o Tvojho brata, o Tvojho synovca, ktorý je pravdepodobne v boji. Snažne Ťa prosím, podej mi o sebe správu…, stačí riadok…, zvyšok si povieme, až sa uvidíme po víťazstve… Ak, ako pevne dúfam, zvíťazíme, pôjdeme sa spolu pozrieť do Štrasburgu, keď bude opäť francúzsky?“
Blahoslavený Karle, oroduj za nás!
(Karel de Foucauld /1858–1916/, list priateľovi z detstva, 25. novembra 1914;
úvodný odsek spracovaný podľa knihy od malej sestry Annie Ježiša, Karel Foucauld, Duchovný životopis)
