Koleda
Do maštale som pribehnul k Ježiškovi, druhej božskej Osobe,
na slame drieme v jasličkách, v tieni vola a osla.
Osel i vôl dobrý sladkou a svätou sú mu strážou,
telami hrejú ho a dych ich na zkrehnutom sa tielku sráža.
…
A tak už na začiatku žiada sebe Vykupiteľ najslabších pomoci,
lebo múdri a mocní a pyšní spia, a nebudú vstávať do noci,
aby uvideli hviezdu akúsi a v chlieviku kdes dieťa nahé z polovice,
čo jasle má miesto kolísky a chůvami osla a vola;
aký kráľ, čo na slame plače v jasličkách alebo v žľabe
a dýcha na seba dáva nerozumnému dobytku. –
…
Vám ale, dobytku dobré, milosť preveľká bola darovaná,
s Máriou Pannou a s Jozefom svätým prvá privítala ste svojho Pána.
…
Aj pribehnul som k vám, viem, že bližšieho miesta u jaslí nie je,
a plačúc sa tlačím na vás (trávnikom ste ako pahorky navonené)
a v oči vaše vlhké dobrotou obraciam oči svoje prosebné:
až zahrejete Ježíška, mňa taktiež zahrejte, i mňa!
(Bohuslav Reynek /1892–1971/,
výber z básne Koleda zo zbierky Žízně, 1921)
