Na túto horu
vystúpiš
len ak zostaneš nehybne stáť
rozume!
Tá cesta ťa odvádza
na úžasnú púšť,
ktorá sa bez konca
do šírky, do diaľky
rozprestiera.
Tá púšť nemá miesto
a nemá čas,
má svoj vlastný spôsob bytia.
Tou púšťou nedotknutou,
kam rozum stvorený,
kam nikdy nevstúpil
a nikdy nevstúpi,
tou púšťou Dobro je:
Vieš, že je; nikto však
nevie, čo!
Je to tu, je to tam,
blízko i ďaleko,
hlboko, vysoko,
a predsa zároveň
ani to, ani to.
Má duša,
vyjdi! Ó Bože, vstúp!
Nech celé moje bytie
uton dá v Bohu, ktorý je nebytotím,
ktorý je riekou, čo nemá dna!
Prchnem-li pred Tebou,
Ty ku mne prídeš.
Ztratím-li se,
nájdem Ťa,
ó, dobro svrchované!
(básne pripisované Mistru Eckhartovi OP /1260–1327/,
básne z mladosti, IV, V, VIII)
