Prosíš ma o moje poznámky k tomu, čo som povedal na ružencovú nedeľu. Moja myšlienka bola nasledujúca: pripomenúť historický vývoj ruženca a (…) opísať vývoj modlitby Zdrávas Maria v náboženskom živote každého jednotlivca.
Zdrávas Maria je najprv prejavom, v zásade inštinktívnym a často „zištným“, lásky k našej Pane.
Premieňa sa v potrebu ju lepšie spoznať, „sympatizovať“ s ňou: srdce svätej Panny sa stáva akoby priesvitným a my v ňom znova prežívame tajomstvá – takže pre nás celé dogma získáva dôvernú známost, konkrétnosť a skutočnosť v Marii.
Nakoniec dospievame k pochopeniu, že tajomstvá majú svoju obdobu a svoje pokračovanie v jednotlivých fázach – naozaj veľmi tajomných – našich radostí a strastí. Tak sa tým, že sa v nás rozvíja Zdrávas Maria, celý náš život akoby pokresťanšťuje… Niečo také som teda mal na mysli.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 11. októbra 1918;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
