Byť Božím dieťaťom znamená držať sa Boha za ruku a konať jeho vôľu, nie svoju. Znamená to vložiť všetku nádej aj obavy do jeho rúk a prestať si robiť starosti o vlastnú budúcnosť. Práve z takého postoja čerpá Božie dieťa pokoj a radosť. Napriek tomu väčšina úprimne pobožných, a dokonca aj statočných ľudí ochotných prinášať obete tento pokoj a radosť postráda… Známy sú síce podobenstvá o nebeskom vtáctve a poľných ľaliách, ale kedykoľvek sa stretnú s človekom bez prostriedkov, bez stálého príjmu alebo poistenia, ktorý si nerobí starosti o budúcnosť, s úžasom nad tým krútia hlavou.
(Terézia Benedikta od Kríža /1891–1942/, Vianočné tajomstvo)
