Požehnaj trpiacim,
skrúšenej mysli,
ťažkej samote ľudí,
nepokojnému bytiu,
utrpeniu, s ktorým sa nikto
nikdy druhému
nesvedčí.
Požehnaj onomu zástupu
nočných snílků,
ktorí sa neboja
ťažkostí neznámych ciest.
Požehnaj tiesni ľudí,
čo práve umierajú.
Daj im, Pane,
dobrý koniec.
Požehnaj srdciam, Pane,
tým zahořklým.
Predovšetkým
daj chorým
úľavu.
Nauč zabúdať tých,
kým si vzal
to najdrahšie.
Nenechaj na celej zemi
nikomu v tiesni duše.
Požehnaj radostným, Pane,
ochraňuj ich. -
Mne si ešte nikdy neodňal smútok.
Niekedy na mne
lež...í ťažko.
A predsa dávaš silu,
a tak ho znášam.
(Terézia Benedikta od Kríža /1891–1942/,
Básne a modlitby z pozostalosti,
preklad Vladimír Petkevič)
