Bycie Božím dieťaťom znamená držať sa Boha za ruku a konať jeho vôľu, nie svoju. Znamená to vložiť všetku nádej i obavy do jeho rúk a prestávať si robiť starosti o vlastnú budúcnosť. Práve z takéhoto postoja čerpá Božie dieťa pokoj a radosť. Napriek tomu väčšina skutočne zbožných, a dokonca aj statečných ľudí ochotných prinášať obete tento pokoj a radosť postráda… Sice poznajú podobenstvo o nebeských vtákoch a polných ľaliách, ale kedykoľvek sa stretnú s človekom bez prostriedkov, bez stálych príjmov alebo poistenia, ktorý si nerobí starosti o budúcnosť, v úžase nad tým krútia hlavou.
(Terézia Benedikta od Kríža /1891–1942/, Vianočné tajomstvo)
