Už nie som tá, čo kedysi bývala.

Pohľadom láskyplným
hľadíš mi do očí a počúvaš
môj slová šeptané
a do hlbín srdca
plníš ma pokojom.

Tvoja láska ale nemá dosť
na tejto výmene
pripúšťajúcej rozlúčenie.
Tvoje srdce chce viac.

Tvoje telo tajomne
prorastá moje
a duša tvoja s mou
stáva sa jedinou.

Už nie som tá, čo kedysi bývala.

Prichádzaš a znova ideš,
po tebe ale zasadenie je tu
k budúcej sláve zasadené
ukryté v tele, čo je prach.

(Terezie Benedikta od Križa, báseň)