Milý brat!
Prijmi odo mňa zasa raz pár riadkov ako úprimný, bratský pozdrav všetkým u vás doma a vôbec celej milej vzdialenej vlasti. Síce viem, že Pán Boh je s nami všade, že celá zem je jeho, a predsa nutne máme ako strom svoje korene na určitom mieste, určitý kúsok zeme milujeme ako svoju vlasť, a čím hlbšie v nej naše korene spočívajú, tým bezpečnejšie sa potom môže koruna nášho stromu života rozprestierať nad ostatnými zemami. A mám za to, že sme tým viac schopní túžiť po nebeskej vlasti a s väčším nadšením tušiť, aká je krásna, čím vrúcnejšie visíme so silnou, čistou a mužnou láskou na svojom pozemskom domove.
(Adolf Kajpr SJ /1902–1959/, list spolubratovi; Dachau, 11. februára 1945)
