Dnes si pripomíname 60. výročie uverejnenia encykliky „Pacem in terris – O mieri medzi všetkými národmi v pravde, spravodlivosti, láske a slobode“, ktorou pápež Ján XXIII. reagoval na akútne nebezpečenstvo novej svetovej vojny. V roku 1961 padlo v Moskve rozhodnutie o výstavbe berlínskej zdi, nasledujúceho roku rozmiestnil Sovietsky zväz rakety stredného doletu na Kube (Spojené štáty mali svoje rakety v Turecku a Taliansku). Encyklika zdôrazňuje ľudské práva i povinnosti, požaduje zákaz atómových zbraní a apeluje na postupné, vzájomne kontrolovateľné odzbrojenie. Ján XXIII. zomrel necelé dva mesiace po jej zverejnení. Názov slávneho textu neskôr zneužil komunistický režim v Československu na pomenovanie kolaborantského združenia katolíckych kňazov.
Upevniť na tomto svete mier je úkol tak ušľachtilý a vznešený, že ho – cez všetku dobrú a chvályhodnú vôľu – nie je možné dosiahnuť len ľudskými silami. Aby totiž ľudská spoločnosť bola čo najvernejším obrazom Božieho kráľovstva, k tomu je nevyhnutná pomoc zhury.Preto v týchto posvätných dňoch naliehavo vzývame toho, ktorý svojím bolestným umučením a smrťou nielen prekonal hriech, zdroj rozepří a smútenia, ale svojou krvou tiež zmieril ľudský rod s nebeským Otcom: „Len on je náš pokoj: obe časti spojil v jedno … prišiel a zvestoval pokoj vám, ktorí ste boli ďaleko, i tým, ktorí boli blízko.“
V liturgii týchto dní zaznieva zvesť: „Vstal Kristus, náš Pán, stanul uprostred svojich učeníkov a povedal: Pokoj vám, aleluja; i zaradovali sa učeníci, keď spatřili Pána, aleluja.“ Pokoj nám teda priniesol, pokoj nám zanechal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie ten, ktorý dáva svet, ja vám dávam.“
Tento pokoj si na ňom horúco vyprosujme.
(Ján XXIII., záver encykliky Pacem in terris, 11. apríla 1963)
