Čo sa mňa týka, Otče, nemám čo povedať, pretože temnota je taká tmavá, bolesť taká bolestná. Niekedy ma bolesť zviera tak pevne, že počujem svoj hlas, ako zakričí: môj Bože, pomôž mi! Keď učím sestry, ako sa tesne priblížiť k Ježišovi, keď ich učím milovať Ho hlbokou, oddanou, osobnou láskou, túžim po tom, aby som to mohla robiť tiež. Vidím, ako sestry, ktoré mám priamo pred očami, milujú Boha, prichádzajú k Nemu tak blízko, denne sa Mu tak veľmi podobajú – a ja, Otče, som jednoducho „sama“, prázdna, vylúčená, jednoducho nechcená. A predsa vo vší úprimnosti svojho srdca som šťastná, keď vidím, že On je milovaný…
(Matka Tereza, list otcovi Neunerovi, 16. októbra 1961)
