Vladimíra Polišenská
Na 14. septembra oslavujeme sviatok Povznesenia svätého kríža. V tento deň bosé karmelitky obnovujú svoje rehoľné sľuby. Text, ktorý nasleduje, napísala k tejto príležitosti sv. Terézia Benedikta od Križa. Stojí za to sa nad ním chvíľu pozastaviť, a to nielen ako nad textom pojednávajúcim o kríži ako znamení spásy a nádeje. Významné sú totiž aj samotné okolnosti jeho vzniku. Terézia Benedikta, vlastným menom Edith Stein, bola pôvodom židovka a v dospelosti konvertovala ku kresťanstvu. V roku 1933, keď ako žena židovského pôvodu nesmela už ďalej pôsobiť v akademickom prostredí, vstúpila do kláštora bosých karmelitek v Kolíne nad Rýnom. Tu zostala, až kým nebola nútená v dôsledku nacistickej perzekúcie uchýliť sa na sklonku roku 1938 do kláštora v holandskom Echtu.
Sv. Edith Stein s veľkou účasťou sledovala bolestnú skúšku svojho národa. Zrejme i to ju, spolu s učením sv. Jána od Križa, inšpirovalo k hlbokému rozjímaniu Kristovho utrpenia a kríža. Dodnes je možné v holandskom kláštore zhliadnuť obraz ukrižovaného Krista, pred ktorým prý často setrvávala v modlitbe. Dňa 1. septembra 1939 vypukla druhá svetová vojna. Keď dva týždne nato sestra Terézia Benedikta pripravovala pre sestry svojej komunity duchovné slovo pre sviatok Povznesenia svätého kríža, bola si plne vedomá, aký význam má obnova rehoľných sľubov, k akým dôsledkom môže viesť ono úplné a bezpodmienečné prijatie Kristovho kríža. 2. augusta 1942, kedy pre ňu prišli príslušníci gestapa, aby ju i jej sestru Rosu zatkli a poslali do zberného tábora Westerbork a následne do Osvienčimu, bola vnútorné pripravená vykročiť na svoju vlastnú krížovú cestu.
I keď ako laici žiadne rehoľné sľuby neskladáme, môžeme predsa na slová sv. Edith Stein vzpomenúť, napríklad keď budeme obnovovať svoj krstný sľub. Zamýšľať sa nad významom kríža a nad tým, aké miesto má v našom vlastnom živote, aká je naša odpoveď na tázavý pohľad Ukrižovaného, to ovšem môžeme kedykoľvek. Tžba práve u príležitosti sviatku Povznesenia svätého kríža.
Ave Crux, Spes unica!
14. septembra 1939
„Buď pozdravený, svätý kríž, naša jediná nádej!“
Toto slovo nám cirkev vkladá do úst v čase, keď rozjímame o horkom utrpení nášho Pána, Ježiša Krista.1 Teraz, keď sa liturgický rok chýli ku koncu, je pred nami vztyčený kríž, aby sme k nemu opäť obrátili svoj zrak až do dňa, keď nám s novým veľkonočným Aleluja bude dané na chvíľu zabudnúť na zem a radovať sa z Baránkovej svadby.
Náš svätý Rád nás vyzýva, aby sme sviatkom Povznesenia svätého kríža zahájili obdobie pôstu,2 a privádza nás k úpätiu Kríža pre obnovenie našich posvätných sľubov. Ukrižovaný Kristus na nás hľadí a pýta sa, či stále chceme zachovávať, čo sme mu v okamihu milosti sľúbili. Dnes, viac než kedykoľvek predtým, sa kríž stal znamením odporu. Stúpenci Antikrista, zpodobnení krížom, tupi a urážajú a snažia sa zo všetkých síl vyrvať ho zo srdcí kresťanov. A často sa im to darí aj u nás, ktorí sme kedysi sľúbili nasledovať Krista a vzali na seba jeho kríž. Preto nás dnes Vykupiteľ skúma a obracia sa na každú z nás s otázkou: Chceš zostať verná Ukrižovanému? Dobre si to zváž!
Svet je v plameňoch, boj medzi Kristom a Antikristom otvorene prepukol. Preto rozhodneš-li sa pre Krista, môže ťa to stáť život. Zváž dobre, čo si sľúbila. Vysloviť a obnoviť sľuby je vec strašne vážna.
Spasiteľ visí pred tebou na kríži, pretože sa stal poslušným až k smrti na kríži.3 Prišiel naplniť vôľu Otcovu, nie svoju.4 Vykupiteľ visí na kríži svlečený, nahý, pretože si zvolil chudobu. Vykupiteľ je pred tebou s prebodnutým srdcom. Prolil krv svojho Srdca, aby získal to tvoje. Chceš-li ho nasledovať cestou čistoty, nech je Ukrižovaný Kristus jediným predmetom tvojej túžby, tvojich prianí a myšlienok. Děsíš sa pred veľkosťou toho, čo posvätné sľuby od teba vyžadujú? Nemusíš sa ničoho báť. To, čo si sľúbila, prevyšuje tvoj ľudský silu. Neprevyšuje to však silu Všemohúceho, ktorá sa stane tvojou, keď sa mu s dôverou odovzdáš, keď on prijme tvoj sľub vernosti. Učinil to v deň tvojej profesie a chce tak urobiť i dnes. Samotné milujúce srdce tvojho Vykupiteľa ťa zve, aby si ho nasledovala. Ruky Ukrižovaného sú roztvorené, pripravené pritlačiť ťa na jeho srdce. Žiada tvoj život, aby ti dal svoj vlastný. Ave Crux, Spes unica!
Svet je v plameňoch. Požiar môže zachvátiť i tento náš dom. Nade všetkými plameňmi je však vztyčený Kríž. Nemôžu ho pohltit, pretože on je cestou zo zeme do neba. Tých, ktorí ho objímajú s vierou, láskou a nádejou, prenesie do lona Trojice.
Svet je v plameňoch. Chceš ich uhasit? Pohleď na Ukrižovaného! Z prebodnutého Srdca tryská krv Vykupiteľa. Tá hasí plamene pekla. Osvoboď svoje srdce verný plnením svojich sľubov, potom prúd božskej lásky zaplaví tvoje srdce tak, že začne pretekať a bude prinášať plody až do končín zeme. Slyšíš nárek ranených na bojových poliach Východu i Západu? Slyšíš úzkostný krik umierajúcich? Dojíma ťa plač vdov a osirotených detí? Pohleď na Ukrižovaného. Si s ním spojená. Jeho milosrdná láska ťa prenesie kamkoľvek, v moci kríža môžeš byť prítomná na všetkých vojnových frontoch, vo všetkých miestach bolesti. Láska božského Srdca kropí všetko jeho drahocennou krvou, ktorá utišuje, prináša spásu a vykúpenie.
Oči Ukrižovaného na teba skúmavo hľadia a pýtajú sa ťa. Chceš znovu so všetkou vážnosťou upevniť svoj zväzok s Ukrižovaným? Čo mu odpovieš? „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života.“5 Ave Crux, Spes unica!
(Najnáročnejších čitateľov prosím o prominutie, že neuvádzam text Edith Stein v úplnosti, ale skrátený, vo výbere, a že ako italštinárka prekládám z tohto jazyka – z italského prekladu, uverejneného v antológii Edith Stein: Nel Castello dell’Anima, pagine spirituali; preložila Cristiana Dobner; Edizioni OCD, Roma 2004. Pôvodné nemecké znenie nájdete v súbornom vydaní spisov Edith Stein: v ich staršom vydaní: ESW XI (Freiburg/Br – Basel – Wien 1987), s. 124–126, v ich novom vydaní: ESGA 20 (Freiburg/Br – Basel – Wien 2007), s. 118–122.)
