Niekedy, keď čítam isté duchovné pojednania, v ktorých je dokonalosť ukazovaná za tisícerými prekážkami, obklopená množstvom ilúzií, môj ubohý rozum sa čoskoro unaví, zavriem učenú knihu, ktorá mi spôsobuje bolenie hlavy a vysušuje mi srdce, a vezmem si Písmo sväté. Potom sa mi všetko zdá jasné, jediné slovo odhalí mojej duši nekonečné obzory, dokonalosť mi pripadá jednoduchá. Vidím, že stačí uznať svoju ničotu a odovzdať sa ako dieťa do Božej náruče.
(Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, list Otcovi Roullandovi, 9. mája 1897)
