Ó, súcitný a láskyplný Pane mojej duše! Hovoríte tiež: „Poďte ku mne všetci, ktorí máte smäd, a ja vám dám piť“. Je tu obrovská potreba vody… Viem už, môj Pane, podľa Vašej dobroty, že ju poskytnete. Vy sami to sľubujete. A Vaše slová nemôžu sklamať.
Zmilujte sa nad tými, ktorí nemajú zľutovanie sami so sebou! Keď už je ich nešťastie drží v takom stave, že k Vám nechcú prísť, príďte, môj Bože, Vy k nim! Ja Vás o to prosím ich menom, a viem, že akonáhle si porozumejú a vzpružia sa a začnú Vás okúšať, títo mŕtvi budú vzkriesení.
Ó, živé pramene rán môjho Boha, ako bohaté budete vždy vyvierať k nášmu ukojeniu smädu. A ako iste bude prechádzať nástrahami tohto ubohého života ten, kto sa bude snažiť živiť oným božským nápojom.
(Terézia od Ježiša, Volanie duše k Bohu, 9,1.2; pracovný preklad Vojtěcha Kohuta OCD)
