Drahá pani Cassinettinová ma požiadala, aby som sa jej podpísal na obrázok a pripojil nejakú myšlienku. Napadlo ma toto: „In cruce mea requies“(1) a mal som silný vnútorný pocit onoho pravého odpočinutia a pokoja, ktorý nájdeme len v kríži. Odhodlajme sa teda, drahá matko, povedať celým srdcom spolu s nevestou: „Fasciculus mirrhae dilectus meus mihi inter ubera mea commorabitur.“(2) Utrpenie, najdrahšia matko, pominie, ale to, čo po ňom bude nasledovať, čo teraz nemôžeme chápať, to nebude mať konca.
(br. Šimon od sv. Pavla OCD, list ct. Matke Elektě /1605–1663/, 5. júla 1647)
(1): V mojom kríži [nájdeš] odpočinok. Snáď sa jedná o názvuk na verš svatodušnej sekvencie: in labore requies – v práci milý pokoj.
(2): Svazeček myrhy je môj milý, medzi mojimi ňadrami odpočíva. Prvé slová verša z Piesní piesní (Pies 1,13) – Fasciculus mirrhae – tvoria zároveň názov obľúbenej modlitebnej knihy z počiatku 16. storočia, ktorá rozjímanie o utrpení Pána a patrila v tom čase k najčastejšie vydávaným spisom.
