Minulú noc boli búrky, ale dnes je všetko nádherné. Listy bieleho orecha na cintoríne sú malé a kvety plnia vetvy kučerami zelených krajek. Počujem na píle bežať stroje a spievať vtáky: nič len to.
Zajtra je Nanebovzatie Pána, môj obľúbený sviatok. V ktorúkoľvek ročnú dobu si rád vyhľadám antifóny sviatku Nanebovzatia, ktoré mi znejú v ušiach a plnia ma svetlom a pokojom: vado parare vobis locum – odchádzam vám pripraviť miesto…
(Thomas Merton, denníkový zápis z vigílie Nanebovzatia Pána, 14. 5. 1947)
