Vtelenie pramení z Božej dobroty, ale ako prvé sa nám ukáže jedna takú úžasnú, žiarivú a prekvapujúcu vec, že žiari ako oslepujúce znamenie: totiž nekonečná pokora, ktorú toto tajomstvo skrýva…
Boh, bytí, nekonečno, dokonalosť, všemohúci Stvoriteľ, nekonečný a svrchovaný Pán všetkého, ktorý sa stal človekom, vošiel do jednej duše a jedného tela a objavil sa na zemi ako človek, ako ten najposlednejší z ľudí. Pre mňa to znamená hľadať vždy to najposlednejšie miesto z posledných, stať sa tak malým ako môj Majster, aby som bol s ním, kráčal krok za krokom za ním ako verný sluha, ako verný učeň, aby som žil so svojím Bohom, ktorý takto prežil celý svoj pozemský život a dáva mi k nemu takýto príklad vo svojom narodení.
(Charles de Foucauld /1858–1916/, La Dernière Place)
