Keď sa začali spojenecké oddiely 6. júna 1944 vylodovať vo Francúzsku obsadenom nemeckým vojskom, bolo to pre celý svet signálom nádeje, že prichádza mier a že Európa bude slobodná. Čo sa vtedy vlastne stalo? Stalo sa to, že sa jednému zločincovi a jeho kompánom podarilo prevziať v Nemecku moc. A pretože vládla strana, tak zákonnosť a nezákonnosť boli spolu prepojené a často sa skoro zamieňali, pretože vláda riadená zločincom si osobovala aj právne výsady štátu a jeho zriadenia. Zriadenie, ktoré malo slúžiť spravodlivosti, sa zvrhlo, a upevňovalo sa tak panstvo nezákonnosti a znamenalo skutočnú vládu lži, ktorá zamieňala svedomie. Této vláde lži slúžil systém teroru, v ktorom nebolo možné nikomu dôverovať.
Preto musel celý svet zakročiť, aby prelomil tento zločinecký kruh a obnovil slobodu a právo. V tejto chvíli ďakujeme, že sa to všetko stalo, a činí tak nielen krajiny, ktoré boli obsadené nemeckým vojskom a vydané na pospas nacistickému teroru. Takisto my Nemci sme vďační, pretože oným zásahom sa k nám vrátilo právo a sloboda. Ak bola niekedy v dejinách zjavne spravodlivá vojna, bellum istum, bola to práve táto: akcia Spojencov prospechovala aj tým, proti ktorých krajine viedli vojnu. Táto poznámka sa mi zdá dôležitá, pretože dokazuje na základe historickej udalosti neudržateľnosť úplného pacifizmu.
(Joseph kard. Ratzinger, Hľadanie pokoja,
výňatok z prednášky prednášanej v roku 2004 pri príležitosti šesťdesiateho výročia vylodenia Spojencov vo Francúzsku,
preklad Terezie Brichtová OP)
