Jedna čitateľka mi oznámila, že je jej nepochopiteľné, ako som mohol už dvakrát citovať v „Katolíku“ vetu: „Nečítať noviny môže byť v dobách demokracie škodlivejšie než nepomodliť sa ruženec.“ Vznikne prý z toho pohŕdanie ružencom, to znamená modlitbou. Tá čitateľka teda myslí, že „ak sa človek naozaj modlí ruženec, Pán Boh má vždy dosť možností informovať ho o veciach, ktoré potrebuje vedieť, aj keby v dobách demokracie nečítal noviny“.
Iste, že má Pán Boh mnohé možnosti sdeliť niekomu nejaké vedomie. Existuje tiež tzv. vedomie vlečené. Ale to je zázrak. A ak sa niekto spolieha bez veľmi vážneho dôvodu na zázraky, hovorí sa tomu, že pokúša Pána Boha. Normálne sa vedomie získava tým, že sa učíme a študujeme, že chodíme svetom s otvorenými očami, že sa pýtame a informujeme, a ide-li o verejný život, že ho sledujeme, a to hlavne z novín a časopisov. I tu platí: Dávajte teda, čo je cisárové, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu.
Nikto nehovorí, že máme čítať noviny pre noviny, nikto nehovorí, že bezstarostné čítanie novín, ktorým niekto zabíja čas, je lepšie než modliť sa ruženec. Všetka modlitba nás však má priviesť k pevnému odhodlaniu hľadať vo všetkom Boha a slúžiť mu poctivo vo všetkom. Sme-li týmto odhodlaním naplnení, stane sa nám aj z čítania novín krásny skutok.
V novinách sa odráža duša moderného človeka, jeho túžby a potreby, jeho bludy a sklamania. Čím viac, čím konkrétnejšie skutočne veriaci človek to všetko pozná, tým viac bude puzen k aktívnemu apoštolátu, naučí sa k dnešnému človeku rozprávať rečou dneška večnú zvesť o Bohu, jedinom pravom Zdroji a jedinom pravom Cíli všetkého života.
(Adolf Kajpr SJ /1902–1959/;
úryvok zo stati „Ruženec alebo noviny“, otištené v „Katolíku“, 17. novembra 1946;
citované podľa knihy Prítomnosť je vlastným Božím časom. Refugium 2021)
