Drahý priateľ v Bohu,
nezáleží na tom, ako zlý alebo skazený si, boli ti odpustené všetky tvoje hriechy, jednotlivé i všeobecné, podľa učenia cirkvi. Ak máš pocit, že si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách, aby si sa vyspovedal a dostal rozhrešenie, potom môžeš začať s cvičením. Dokonca aj keď si stále myslíš, že si úplne zlý a odporný, aj keď si presvedčený, že tvoje ja je len na obtiaž, a tento pocit ťa natoliko zmocnil, že takmer nevieš, čo si máš so sebou počať, musíš predsa robiť, čo ti hovorím:
„Vezmi“ Boha, dobrého milosrdného Boha – takého, aký je, bez akéhokoľvek prekrútenia – a prilož si ho ako obväz na svoje zranené ja – také, aké je práve teraz. Alebo, chceš-li, pozdvihni svoje choré ja a snaž sa celou svojou túžbou a dychtěním dotknúť Boha, ktorý je taký dobrý a milosrdný. Nesnaž sa uvažovať a úzkostlivo preskúmavať každú jednotlivú časť svojho ja alebo ktorékoli vlastnosti, ktorú si dostal od Boha, nech sú zdravé či nezdravé, dané milosťou či prirodzenosťou, božské či ľudské.
Iste ti bude tvoj zavádzajúci a všetečný rozum hovoriť, že toto cvičenie je bezvýsledné, a bude ťa stále obťažovať a navrhovať ti, aby si to celé predsa len rozumne vzdal a šiel radšej robiť niečo naozaj praktického a užitočného. Hoci tvoja rozumná myseľ považuje toto cvičenie za neužitočné a dokonca nezdravé, a rada by ho čo najviac skrátila, neprestaň s ním. Povedz svojmu kritickému rozumu, nech ťa nechá na pokoji. (…)
Cvičenie, ktoré som ti odporučil, je veľmi vhodné, pretože nič, čo by som mohol vykonať a nič, čoho by mohol dosiahnuť môj skúmavý rozum, by ma nemohlo priviesť tak blízko k Bohu, ako táto prostá, takmer nepostrehnuteľná skúsenosť: ponúknuť Bohu podstatu svojho vlastného bytia.
(korespondencia, Anglicko okolo roku 1380, odosielateľ i adresát neznámý)
