Sr. Maria Grazia Israel, O.Carm.
5. Mlčanie
Niektoré zjavenia Panny Márie Bernardete sa odohrali v úplnom mlčaní, bez slov, najmä prvé dve a potom to posledné 16. júla. Takisto naša rehoľa o Márii „mlčí“, a pritom Mária je karmelitánom tak blízka!
Z Lúrd:
Blížil sa okamih, kedy Panna Mária mala opustiť jaskyňu a už sa viackrát neobjaviť. Možno chtivá Matka chcela v tejto chvíli pripomenúť sľub, že ju urobí šťastnou nie v tomto, ale v inom svete? Nič z toho Panna Mária nepovedala ani neurobila, ale s vznešenou nežnosťou, ktorú snáď len mamičky tejto zeme pochopia, dala prednosť mlčaniu, aby nezarmútila svoju dievčinu. Po celý čas zjavenia sa usmievala a malé dievča zanechala plné radosti.
Zjavenie za súmraku trvalo menej než štvrt hodiny a rozlúčenie prebehlo bez slov, ale v srdci dievčiny vyvolalo túžbu zároveň s radosťou a nevysloviteľným očarením: tak krásna som ju ešte nikdy nevidela.
Z Karmelu:
„Rozlišujúcim prvkom spirituality Karmelu je životodárny a hlboký vplyv prítomnosti Panny Márie, Matky Božej a našej. Preto sa hovorí: „Carmelus totus marianus“, to znamená, že Karmel je rád plne mariánsky. Ale môže nás prekvapovať a udivovať, že Bohorodička nie je menovaná v „Pravidle“, ktoré dal jeruzalemský patriarcha Albert skupine latinských pustovníkov na hore Karmel, od ktorých pochádza karmelitánsky rád.“1
„Zbožná úcta k blahoslavenej Panne nemusela byť ukladaná zákonnými predpismi – nevynímajúc ani „Pravidlo“ – veď kvitla v ich mysliach v teple viery: v ich duši, prirodzene kresťanskej a neoddeliteľne mariánskej.“2
6. Kaplnka
Pani žiada Bernardetu, aby na mieste, kde sa jej zjavila, bola postavená kaplnka. Karmelitáni, ešte skôr než je o to Panna Mária požiadaná, jej zasväcujú svoju prvú kaplnku.
Z Lúrd:
(Keď išla Bernadeta tlmočiť miestnemu farárovi požiadavku Panny Márie, aby k jaskyni prišlo procesie, vyhodil ju z fary.)
- „Teto Basilo, musíme sa tam vrátiť. Zabudla som mu povedať o kaplnke.“
- „So mnou už nepočítaj! My z teba onemocnieme!“
Bernadeta márne hľadá niekoho, kto by ju doprovodil. Všetci sa od toho distancujú. Nakoniec sa nájde Dominika Cazenavová. (...) Sama sa odeberie na faru a dohodne si schôdzku na trochu neskorší čas. Na sedem hodín večer, až sa pán farár trošku upokojí. (...) Bernadetta oznámi druhú časť svojho poverenia: „Vyžeňte kňazom, aby tu dali postaviť kaplnku.“
- „Kaplnku... čo najskôr, aj keby bola celkom maličká.“
- „Kaplnku? To kvôli procesie? Môžeš si tým byť istá?“
- „Áno, pane faráro, som si tým istá!“3
Z Karmelu:
„Kto chce ísť z tohto mesta Acre do Egypta (...), môže, ak chce, ísť cez horu Karmel (...). Tam sa nachádza uctievaná kaplnka, postavená na česť blahoslavenej Panny Márie. Od tejto hory a od tejto kaplnky – ako oni tvrdia – majú pôvod a meno bratia karmelitáni, nazývaní Bratia blahoslavenej Márie Karmelskej.“ (Svedectvo pútnika o kaplnke na Karmeli, napísané okolo roku 1332).4
Ďalšou skutočnosťou, ktorá už od počiatku natolik ovplyvnila život Rádu, že je v histórii nazývaný rádom mariánskym, bolo zasvätenie oratória (malého kostelíka), zbudovanej uprostred mníšskych cel, Najsvätejšej Panne Márii, ktorá bola neskôr vzývaná ako Panna Mária Karmelská (z hory Karmel). Nejednalo sa o udalosť náhodnú, ale o premyslené rozhodnutie, vyjadrujúce dôvernú zbožnosť, ktorou sa bratia voči Panne Márii vyznačovali.
7. Tajomstvo
V priebehu osemnástich zjavení bola Bernardete Pannou Máriou zverené tri tajomstvá. V karmelitánskej mystike je veľmi časté, že v intimnom spojení s Bohom sa odhaľujú božské „tajomstvá“.
Z Lúrd:
„Počas tých pätnástich dní mi tiež prezradila troje tajomstvo, ale zakázala mi komukoľvek ich prezradiť. To som dodnes verne dodržala.“5
Tieto tajomstvá sa netýkajú „ani Francúzska, ani sveta, ani cirkvi, ani pápeža, ani ostatných“; týkajú sa len Bernardety:
- „Toto tajomstvo sa týka len mňa,“ povedala farárovi Sacareau.
- „Len mňa,“ povedala otcovi de Lajudie.
Tajomstvo Massabielle
Panna Mária zverila Bernardete na rieke Gávě tri tajomstvá a jednu modlitbu s týmto príkazom:
„Zakazujem vám, aby ste o tom niekomu povedali.“
Bernadeta svedomito zachovávala príkaz a uchovávala to všetko len pre seba. Tým, kto ju obťažoval, väčšinou odpovedala:
- „Ste príliš zvedavý, nedozviete sa nič.“
- „Viete, čo znamená tajomstvo? Bolo mne prikázané mlčať.“6
Z Karmelu:
Zo spisov karmelských mystikov:
„Má milovaná sestra! Chcela by ste počuť tajomstvá, ktoré Ježiš zveruje vašej dcérke. Tieto tajomstvá zveruje On aj vám, viem to, pretože vy ste ma naučila prijímať Božie ponaučenie. Ale pokúsim sa vykoktať pár slov, hoci cítim, že je ľudskému slovu nemožné opakovať veci, ktoré ľudské srdce môže sotva tušiť...
Neverte, že oplývam útěchami! Ach nie! Môj útěk je, že na zemi žiadnu nemám. Ježiš sa neukáže, nedá počuť svoj hlas, poučuje v skrytu. (...)
Milovaná sestra, ako sme šťastné, že chápeme dôverné tajomstvá svojho Snúbenca! Keby ste chceli napísať všetko, čo o nich viete, mohli by sme čítať krásne stránky. Ale ja viem, vy radšej uchovávate v srdci „tajomstvo Kráľa“. Mne hovoríte, že je „čestné zverejňovať diela Najvyššieho“. Shledávam, že máte pravdu, keď zachovávate mlčanie. Len aby som vám urobila radosť, píšem tieto riadky. Cítim, že nie som s to opakovať pozemskými slovami nebeské tajomstvá.“7
„Avšak po tomto príjemnom odovzdaní sa snúbenky a Milovaného, to, čo potom bezprostredne nasleduje, je lože oboch, na ktorom ona oveľa intenzívnejšie zakúša zmienené rozkoše Snúbenca. A tak sa v nasledujúcej piesni pojednáva o jeho i jej loži, ktoré je božské, cudné a čisté, a na ktorom aj duša je božská cudná a čistá. Pretože ložom nie je nič iné než samotný Snúbenec Slovo, Syn Boží, ako sa ďalej povie, na ktoré skrze zmienené zjednotenie lásky ulieha. (...)“8
„Tým, že ona je už s ním zjednotená a o neho opretá, delí sa jej hruď a láska Milovaného, čo znamená, že sa jej delia múdrosť a tajomstvá a milosti a cnosti a dary Božie...“9
„V tomto stave duchovného manželstva veľmi ľahko a často odhaľuje Snúbenec duši svoje podivuhodné tajomstvá ako svoje vernej spoločníčke, pretože opravdová a plná láska nič neskrýva pred tým, koho miluje. Sdeluje jej predovšetkým sladké tajomstvá svojho vtelenia a spôsobov a podob ľudského vykúpenia, čo je jedno z najvznešenejších diel Božích; a tak je o to príjemnejšie pre dušu.“10
„Tam mi dal svoju hruď. – Dať hruď jeden druhému znamená dať mu svoju lásku a priateľstvo a odhaliť mu tajomstvá ako priateľovi. A tak výrok duše, že jej tam dal svoju hruď, hovorí, že jej tam sdělil svoju lásku a svoje tajomstvá, čo činí Boh s dušou v tomto stave.“11
8. Růže
Panna Mária Neposkvrnená sa zjavovala Bernardete nad ružovými kríkmi a u nohách mala dve zlaté ruže. Ale ešte pred zjaveniami v Lurdoch karmelitáni s hlbokou úctou vzývali Pannu Máriu oslovením „Ruža karmelská“.
Z Lúrd:
- „Pane faráro, pani stále chce kaplnku.“
- „Spýtala si sa jej na jej meno?“
- „Áno, ale len sa usmieva.“
- „Utahuje si z teba!“
Kňaz chvíľu váha. Potom ho napadne, aby požiadal o znamenie. „Dobrá, ak chce kaplnku, nech povie svoje meno a dá rozkvitať ružovému kríku pod jaskyňou.“ A dodá:
- „Ak povie svoje meno a nechá rozkvitať ruže, tak jej postavíme kaplnku. Ale žiadnu malú, čo ťa nemá; veľkú a moc!“12
- „Aké farby boli tie ruže pod jej nohami?“
- „Tak ako ruženec; žlté a žiariace ako zlato.“
- „Viete, aký význam tie ruže majú?“
- „Nie, pane.“
Z Karmelu:
V karmelských modlitbách je Mária často nazývaná „ružou“. Uvediem niekoľko príkladov z talianskeho prostredia, prevedených ovšem do prózy.
Ruža karmelská,
kvetúca Mária,
nes nás vo svojom lone
a priveď do nebies, o Mária.
(starodávna antifóna)
Zdrávas, kvet Karmelu,
zdávas, révou bující,
ty žiar neba si,
Panna a Matka, ruža jedinečná.
Ref. Matko sladká a celá krásna,
veď svoje deti, hviezdo morská,
zažeň každú búrku
svojím svätým škapulírom.
(karmelitán Sibert de Beka, † 1332)
Z vetvy hriešnej prvej matky Evy, ruža kvetúca
rozvinula sa, Mária.
Vzchádza ako hviezda medzi nebeskými telesami,
ako mesiac prekrasná.
Libovonná, jež balzám, masť a vôňu prevyšuje;
jemná ako fialka, plná rosy ako ruža,
bieloskvoucí ako ľalia.
Božie dieťa večného Otca, ktorý si ju vyvolil,
aby mohol vziať na seba neajsvätejšie telo z neporušeného tela panny.
(karmelská ľudová pieseň)
9. Bernadeta a Karmel, Karmel a Bernadeta
Z Lúrd:
Vo jej túžbe byť rehoľnicou Bernardetu priťahoval hlavne kontemplatívny život. Dosvedčuje to jej krstná mama Bernarda Castérotová: „Hneď po zjavení mala v úmysle sa stať rehoľnou sestrou, chcela byť karmelitkou.“ Druhá teta, Basila Castérotová, potvrdzuje: „Pochopila som, že Bernadeta sa chcela stať rehoľnou sestrou. Taktiež som ju počula, ako hovorila, že sa už nemôže dočkať, ako odíde do kláštora; nikdy však nepovedala, kedy ju to napadlo. Ale ja verím, že ona túžila po uzavretejšom kláštore a po prísnejšom ráde, a že to bol farár Peyramale, kto jej poradil, aby kvôli zdraviu vstúpila medzi sestry z Nevers.“ Marteovi du Rais Bernadeta povedala, že po prvom svätom prijímaní (3. júna 1858) myslela na to, že by vstúpila do kláštora a že ju pobádali rozhodnúť sa pre Karmel.
Karmel... Veľmi záhy, už z jari 1858, o ňom počula od Antonie Tardhivailovej, svojej starostlivej učiteľky. 21. septembra 1858 sa potom stretla s proslulým karmelitánom otcom Augustinom (Heřmanom Cohenom). Tento židovský hudobník a konvertita, považovaný za svätca, vzbudil v Lurdoch veľké nadšenie, keď spieval a pronesl prednášku u jaskyne.
Takisto kláštor karmelitiek v Bagnéres nebol ďaleko a Bernadeta ho zrejme navštívila nedlho po zjaveniach. Kedy, sa nevie. Mlčanie, mreže, podávanie predmetov cez otočný bubon, lúštenie živých osôb za čiernym závojom, to všetko bolo pre ňu znamením tajomného života, uchráneného zvedavosti sveta. Karmel odpovedal jej náklonnosti k skrytému životu, v protiklade jej každodenným skúškam. Ale tento úmysel bol hneď odmietnutý.
Dali jej najavo, že zdravie jej nedovoľuje, aby sa stala karmelitkou – objasňuje krstná mama Bernarda.13
Z Karmelu:
Choroba očí donútila bosého karmelitána otca Augustina Mária od Najsvätejšej sviatosti (Heřmana Cohena) na príkaz lekárov k absolútnemu odpočinku. Bolo to práve v čase, kedy sa v Lurde Panna Mária zjavovala. Otec Augustin o zjaveniach vedel od svojich dobrých známych. Rozhodol sa využiť túto príležitosť a odobrať sa osobne do Lurd, aby požiadal Pannu Máriu Neposkvrnenú o uzdravenie očí. Po pozvoľnom zlepšovaní sa náhle jeho zrak uzdravil úplne.
Otec Augustin sa neskôr do Lurd vrátil, aby tam slúžil svätú omšu na poďakovanie.
Toho rána (21. septembra 1858) nastal veľmi skoro rozruch... Ctihodný otec Augustin a doktor Dozous odišli spolu z mesta a zostúpili k jaskyni. Tam uprostred shluku zvedavcov, ktoré prítomnosť otca karmelitána pritiahla, spieval jasným hlasom Magnificat a žalm. Jeho hlas sa ozýval doďaleka, na cestu, ktorá vedie k Pau. V ten istý deň otec Augustin hovoril dlho s Bernardetou. Bernadeta bola na otázky cirkevných osôb zvyknutá, odpovedala na ne krátko a spôsobne sa im snažila vyhýbať; stretnutie s otcom karmelitánom však bolo dlhé a srdečné.
On, v minulosti veľký hriešnik, zachránený Eucharistiou a teraz naplno dieťa Panny Márie, a pastierka z Pyrenejí, si navzájom rozumeli. Bernadeta na toto stretnutie ešte dlho spomínala.
Pútnica bl. Mária od Ježiša Ukrižovaného (malá Arabka)
Pri ceste z Pau do Betlehema, kde mali založiť kláštor, zastavili sa sestry v Lurdoch. Výpravu tvorilo sedem chórových sestier, jedna novicka, dve služobné sestry (jednou z nich je sestra Mária), mons. Bordachar, P. Estrate a zakladateľka Berta Dartigaux. 20. augusta 1875 sa lúčia s Karmelom v Pau. Vďaka cestovnému denníku, ktorý si viedol otec Estrate, môžeme sledovať jednotlivé zastávky týchto šťastných pútnikov do Svätej zeme.
Prvou zastávkou sú Lurdy. Na spiatočnej ceste z Mangalore sestra Mária od Ježiša Ukrižovaného sľúbila Panne Márii túto návštevu. Po svätej omši v jaskyni musí „malá Arabka“ uniknúť vtieravej pozornosti davu, ktorý sa tisne okolo nej. Povesť o vídzieć a stigmate sestry z Pau došla veľmi ďaleko! Porovnávali ju s Bernardetou. Tak napríklad sa jedna pútnica obrátila na sestru Máriu a (pretože ju nepoznala) pýtala sa: „Sestra, môžete mi povedať, kde nájdem tú sväticu?“ Ona s vlídnym úsmevom ukázala na sestru Jozefínu, ktorá nepretržite louskala ruženec: „To je ona“. Pani sa k nej hneď presunula a odporučila sa do jej modlitieb.
Henrimu Lassarreovi, slávnemu autorovi knihy „Notre-Dame de Lourdes“, sa podarilo hovoriť s malou Arabkou päť minút a po tomto krátkom rozhovore celý žiaril a cítil sa veľmi potešený.14
A tak si na záver týchto myšlienok sestry Marie Grazie výslovne a s uspokojením povedzme: láska k Panne Márii Karmelskej nezatvára naše srdce iným stránkam mariánskej zbožnosti! Naopak. Rôznymi cestami a skrze rôzne miesta a udalosti sa spoločne blížime Matke Božej a Matke našej a s jej pomocou jej Synovi a skrze neho Otcovi.
predchádzajúci
