Niekedy je tomu tak, že sa modlíme vlastne s málo. Sme vnútorne akoby oprostení. Šťastný, kto môže Kristovi povedať: „Ježišu Krista, neskrývam ti nič zo svojho srdca, ty vieš, že sotva dokážem vyjadriť svoju túžbu po spojení s tobou. Sám si zakúsil ľudský úděl. Ty vieš, že niekedy ma to akoby tiahne na všetky strany súčasne. Ale aj keď moje vnútorné ja zakúša prázdnotu, zostáva vo mne stále žízeň po tvojej prítomnosti. A keď sa mi modlitba nedarí, si mojou modlitbou ty sám.“
(brat Roger /Robert Schütz; 1915–2005/)
