Náš Bože, prosíme Ťa, otvor naše srdcia, otvor nám oči, otvor naše uši pre to, čo pre nás pripravuješ a čo nemôžeme pochopiť.
Bože, otvor nám srdcia, otvor naše oči, otvor naše uši pre nekonečnú šírku, dĺžku, veľkosť a hĺbku Tvojich slitovaní. Lebo Ty naozaj nie si Boh divokého súdu, Ty naozaj nie si Boh hrozného hnevu, ale si Boh srdca.
Ty si Boh srdca do tej miery, že by si sa chcel sám stať srdcom, ktoré je otvorené pre to, aby do seba vpilo všetky prúdy smútenia, všetky prúdy utrpenia, všetky prúdy opustenosti. Ty si otvorené srdce, ktoré túži po našom smútení, po našom trápení, po našej biede, aby ich prijalo do seba a pretransformovalo, aby ich žiarom premenilo na Tvoju veľkú a očisťujúcu lásku.
Bože Srdce, Bože Najsvätejšieho Srdca, Bože probodeného Srdca, Bože vykrvácaného Srdca: Prijmi naše ubohé, slabé, zlyhávajúce a stenajúce srdcia! Zahrň nás celkom do svojej lásky, zahrň nás celkom do svojho domova, do svätého domova svojej lásky!
Daj, aby sa čo najopravdivejšie uskutočnila naša stará modlitba, naše staré piesne: Ježišu, v Tebe žijem, Ježišu, v Tebe umieram, Ježišu, s Tebou som živý i mŕtvy.
(Erich Przywara SJ /1889–1972/, Modlitby tohto veku, 24; v dobe 2. svetovej vojny)
