Keď mám príležitosť urobiť niečo dobré, obrátime sa detinsky k Bohu a poviem mu: Môj Bože, nedokážem to, ak mi nepomôžeš. Tak sa modlím a potom dostanem silu zhora – viac než dosť.
Ak som pochyboval a nesplnil svoje povinnosti, vyznám pred Bohom svoje chyby. Povieme mu celkom jednoducho: Pane, ak ma necháš mňa samotného, nikdy to nebude lepšie. Iba Ty môžeš zabrániť mojim pádov a len Ty môžeš napraviť, čo je vo mne zvrátené. Potom si s tým už nerobím starosti. S Bohom sa človek musí stýkať s najväčšou jednoduchosťou, hovoriť s Ním úprimne a otvorene a žiadať Ho o pomoc vo všetkom, čo sa nás týka. Nikdy nám ju neodoprie. Urobil som s tým častú skúsenosť.
(ct. Vavrinec od Vzkriesenia, 2. rozhovor, 28. september 1666)
