Dlho ma trápišla myšlienka, že som zavrhnutý. Táto myšlienka sa vo mne uhnízdila tak pevne, že ma nemohol presvedčiť nijaký človek na svete o opaku. Nakoniec som sa však rozhodol modliť sa odhodlane k Bohu: oddal som sa duchovnému životu – len z lásky k Tebe, Bože. Usiloval som stále o to konať všetko kvôli Tebe. Nech sa so mnou teraz stane čokoľvek, nech budem zavrhnutý alebo spasený, chcem navždy pokračovať v tom, konať všetko z čistej lásky k Tebe. Zostane mi potom aspoň toto jediné: že až do svojej smrti neurobím nič iné, len že Ťa budem milovať. Táto úzkosť srdca ma zvierala štyri roky a ja som v tej dobe veľa trpel.
(ct. Vavrinec od Vzkriesenia, 2. rozhovor, 28. september 1666)
