Pamätáte si, vždy som Vám odporúčal myslieť často na Boha, cez deň i v noci, pri každej práci, pri každej zábave a pri odpočinku vo voľnom čase. Je Vám stále nablízku, je stále pri Vás. Nenechávajte Ho o samote! Predsa by ste nepovažovali za nezdvorilé nechať o samote priateľa, ktorý Vás navštívi? Smieme takto zaobchádzať s Bohom? Ako si môžeme trúfať Ho zanedbávať? Nezabúdajte na Neho teda, myslite na Neho často, modlite sa k Nemú bez prestania, žite a umierajte s Ním: to je nádherný úkol kresťana – jedným slovom: to je naše povolanie. Ak to ešte nevieme, musíme sa tomu naučiť. Vynasnažím sa pomôcť Vám svojou modlitbou.
(ct. Vavrinec od Vzkriesenia, korešpondencia, list č. 11)
