Matiek Božia nám darovala niterné zjednotenie s Bohom
Chcel by som ešte krátko poukázať na veľký úžitok, ktorý plynie z rozšírenia obrazu Boha, o ktorom sme hovorili, a sice: naša zranená spoločnosť tak môže dosiahnuť uzdravenie. Nami načrtnutý pojem Boha nepochybne vytiahne človeka z jeho izolácie a ukazuje mu, že jeho život nie je nezávislý.
Táto predstava Boha nielenže spája človeka s Bohom samým, ale v Bohu, skrze Boha a s Bohom sa človek vidí zjednotený aj so všetkými ostatnými ľuďmi. Z tohto pohľadu má spoločnosť svoj základ v najvnútornejšom zjednotení Boha so všetkým, čo existuje. Uznanie vzájomnej závislosti je jednou z prvých podmienok pre opätovné vybudovanie narušeného poriadku.
Aký obraz Boha tu môže niesť bohatšie ovocie než taký, ktorý zodpovedá našej dobe? Taký pojem Boha dvojitým spôsobom oslabuje komunistické bludy. Po prvé nám ukazuje, že prirodzenosť, aj taká, ktorá je silná a účinne pôsobí v spoločnosti, nie je nezávislá, ale realizuje zámery, ktoré – ako smernice – do nej vložil Boh. A po druhé nás vedie z oveľa hlbších a jasnejších dôvodov k novému, plodnejšiemu „komunizmu“ tým, že ľudí zjednocuje a ukazuje im, že sú Bohom spojení a vzájomne si darovaní.
D dejiny nás však varujú, že obraz Boha nesmieme hlásať a šíriť príliš jednostranne. Zmieňme teda ešte niekoľkými slovami dvojité nebezpečenstvo, ktoré tu môže vyvstať.
Intuícia, nazretie Boha, nesmie odvrátiť ducha od hľadania rozumových dôvodov. Žiadne alogizmy (1), ale zdravá argumentácia a veda musia rozvíjať obraz Boha... Ak toto nezdôrazníme a nerozvineme pojem Boha solidným vedeckým spôsobom, nebude mať silu, aby inšpiroval k činom. A preto sa tešíme, že sa pojmom Boha nezaoberáme len v spiritualite, ale že ho bližšie študuje aj filozofia a teológia a že ho vysvetľuje a rozvíja v harmónii s tým, čo o Bohu vieme z rozjímania a zo zjavenia... Pre katolícku vedu, ktorá chce slúžiť skutočnému pokroku, má nezmernú hodnotu, že je v našej dobe obrazu Boha venovaná taká veľká pozornosť a že otázky všetkého druhu nie sú vnímané oddelene od tejto skutočnosti. Bohužiaľ sa to príliš často dialo a bolo príčinou toho, že sa človek odnaučil objekt svojho štúdia „prehliadnuť“ do tej hĺbky, aby sa v ňom stretol s Bohom a mohol ho ako Boha uznať a ctiť. Toto neuškodí žiadnej vede, ba naopak, veľmi ju prehlbí a povedie ju po všetkom analyzovaní k syntéze.
Druhým nebezpečenstvom, ktoré takisto nesmieme podceňovať, je, že pragmatická interpretácia pojmu Boha môže viesť k povrchnosti. Už sme v dejinách duchovného života boli svedkami toho, že jednostranné cvičenie sa v cnosti viedlo k zovšedneniu duchovného života. Musíme teda byť na stráži, aby sme doň podvedome znovu nesklzli. Aj keď je nevyhnutné, aby sa naša viera prejavovala v jednaniach a k jednaniu viedla, musíme zároveň pamätať na to, že niterné zanietenie je ešte potrebnejšie. Jednanie samo nestačí, ak nie je vedome vyvodzované z prebývania Boha v našom vnútri, ak naše skutky nie sú motivované tým, že Boh nám ich v hĺbke nášho bytia prikázal alebo nás k nim pobudil svojou radou. Len tak má vonkajšie jednanie aj vnútornú silu a je výrazom plne ľudského života.
Rádi žijeme a hovoríme v obrazoc a podobenstvách. Sme vďační za príklady, za pomoc. Ani pre rozvinutie správnej predstavy Boha nám nechýba vzor.
Mária, Matka vteleného Boha, nám kedysi darovala Boha ako Immanuela. Zomrel na kríži, aby nás zjednotil s Bohom a naplnil svojou milosťou. Tak sa skrze milosť narodil aj v nás. Stalo sa tak preto, aby naša prirodzenosť mohla znovu dosiahnuť to, čo stratila – k zjednoteniu s Bohom, a toto zjednotenie aby bolo ešte vnútorné a intenzívnejšie (než pred porušením). Tak nám Matka Božia darovala niterné zjednotenie s Bohom a sama sa stala jeho najdokonalejším vzorom.
Majme ju preto stále pred očami. Mária je viac ako príklad; je povolaná orientovať náš pohľad na Boha. V Dieťati v jej náručí vďaka zjaveniu spoznávame a ctíme Boha. Kiež nám Mária ukáže Boha vo všetkom, čo stvoril, aby v nás žil ako v nej a skrze naše jednanie sa znova rodil do tohto sveta.
(1) Výroky odporujúce logike.
Prenesené z knihy: Engagierte Mystik
Autor: Titus Brandsma
Vydal: Bonifatius-Verlag Paderborn, 1991
Přeložil a upravil: Norbert Žuška, OCarm.
