Mystická je najvyšším stupňom vývoja ľudskej prirodzenosti
Dnešný pojem Boha má vedľa pragmatického aj intuitívny charakter. Musíme využiť priaznivé okolnosti a naučiť intuitívneho človeka vidieť Boha tam, kde nám nie je skrytý a kde je pre náš rozum dosiahnuteľný ako predmet nášho uvažovania. Rozumiete mi dobre! ...
V našej dobe pokladám za nevyhnutné naučiť sa dívať na všetko bytie v jeho závislosti na Bohu a vidieť ho ako pochádzajúce od Boha. Musíme v ňom spozorovať Božie dielo, rozpoznať (v ňom) jeho prítomnosť, uznať v ňom Boha a (takto ho) uctievať – a síce najprv v sebe samých. Boh je tu a zjavuje sa nám. Chce, aby sme ho tu »zahlédli« a uznali ako Boha. Nikde nakoniec nie je lepšie rozpoznateľný než v podstate nášho bytia. Keby myšlienka na Božie prebývanie v nás, na úplnú závislosť celej prírody na Bohu, na jeho vedení a sebezjavovaní vo všetkom stvorení bola živá, jednal by človek celkom inak a jeho činy by boli v súlade s Božím zjavovaním.
Ľudia sa musia opäť naučiť »vidieť« Boha a žiť v »nazieraní« Boha. Toto sa nazýva mystikou a ja sa k tomu rád pripojím, ak je tým myslené, že mystika je najvyšším stupňom vývoja ľudskej prirodzenosti, ktorého dosiahnutie však je možné len vďaka zvláštnemu božskému omilostneniu. Mystika nestojí v rozpore s prirodzenosťou, naopak prirodzenosť je povolaná, aby v Bohu spozorovala nejušľachtilejší predmet svojho poznania. Škoda, že tomu ľudia už nerozumejú. Mystické dielo Ruysbroeka (1) nás môže opäť naučiť, ako môžeme, keď používame prirodzený dar rozumu, dospieť k stále jasnejšiemu »nazieraniu« Boha. Dôvodom veľkej radosti je, že sa dnes ľudia opäť pýtajú po dielach mystikov, že sa človek opäť s mystikmi »radí«, aby sa od nich naučil vidieť Boha, aby prevzal ich obraz Boha. Z intuitívneho nahliadania Boha v podstate všetkého stvorenia potom vyrastá nadšenie, ktoré nevyhnutne prechádza v jednanie.
Pozorujeme s radosťou, že mnohí, predovšetkým mladí ľudia, sa nechávajú k službe inšpirovať posvätným nadšením prameniacim zo spojenia s Bohom. Boh, ktorého uctievajú vo svojom vnútri, s ktorým sa skrze milosť cítia spojení ešte dôvernejšie a s ktorým sa zjednocujú v dennom svätom prijímaní, vedie týchto ľudí. A tak to má tiež byť. Len dobrý skutok dnes už nestačí. Skôr musí vychádzať z vedomia, že nás k nemu zaväzuje naše zjednotenie s Bohom. Toto vedomie musí byť hnacou silou dobrých skutkov. Zároveň však na druhej strane platí, že iba viera tiež nestačí; viera musí žiť vo skutočnostiach a tak umožniť ľuďom vidieť jej hodnotu.
Takto načrtnutý obraz Boha je tak presvedčivý, že sa nielen rýchlo presadí oproti vágne a nejasným predstavám o Bohu, ale osvedčí sa rovnako v zápasoch a obstojí tvárou v tvár všetkým možným prekážkam.
(1) Jan van Ruysbroek (1293–1381) bol vlámsky teológ, mystik a spisovateľ.
Prenesené z knihy: Engagierte Mystik
Autor: Titus Brandsma
Vydal: Bonifatius-Verlag Paderborn, 1991
Preložil a upravil: Norbert Žuška, OCarm.
