Zdá sa mi, že život viery so svojou biedou – keď má človek vieru slabú a ešte k tomu s tolkými jazvami – aj so svojim požehnaním cez všetku tú slabosť, sa podobá životu modlitby: speje k stále väčšej jednoduchosti. Ako sa duša na ceste modlitby zpočiatku modlí celou paletou afektov, ale nakoniec sa dokáže modliť už len úkonom oddanosti, tak sa mi zdá, že aj viera, po spracovaní všetkých možných oblastí života človeka sa vracia k onému prostému, surovému, ale pre vieru tak náročnému súboru niekoľkých písmen, ktoré som našiel pri svojej návšteve Ríma vyškrabané na stene v Kalistových katakombách:
I C H T H Y S
Iesús Christos Theú Hyios Sótér
Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ
Cítim, že je moja viera čoraz jednoduchšia, surovejšia, náročnejšia a mám starosť, aby som sa do toho ICHTHYS so svojou vierou vošiel celým srdcom.
(P. Benedikt Holota OFM /* 5. augusta 1922/,
záver textu Svedectvo konvertity, Teologické texty 3/1990)
