Od 10. do 28. septembra prebieha v Sassone (Rím) generálna kapitula Rádu karmelitánov. Jej priebeh môžete sledovať TU.
-
Modlitba za generálnu kapitulu
Modlitba za generálnu kapitulu
každého z nás do zeme Karmelu,
aby sme svedčili o tvojej láske od pokolenia k pokoleniu.
V teba dôverujeme, veď vieme,
že spolu s prorokom Eliášom môžeme vyznať,
že Hospodin je pravý Boh,
a hľadať tvoju tvár v srdci sveta.
Pošli svojho Ducha,
aby, ako kedysi, pri prameni na hore Karmel,
boli naďalej bratia a sestry nášho Rádu obnovovaní
v pravdivom živote a v svojom poslaní.
Spolu s celou karmelitánskou rodinou prosíme,
aby naša nadchádzajúca generálna kapitula
stála pod ochranou Matky Božej,
aby zachovala vernosť evanjeliu
a dala autentickú evanjeliovú odpoveď
na naše povolanie uprostred tvojho ľudu.
Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.
Posolstvo pápeža Františka ku karmelitánom
-
Záverečné posolstvo generálnej kapituly
Záverečné posolstvo generálnej kapituly
ZMŔTEROČNÉ POSELSTVO GENERÁLNEJ KAPITULY
RÁDU BRATOV BLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE KARMELITEJ 2019„Moje svedkovia ste vy“ (Izaiáš 43:10)
Od jednej generácie k generácii nasledujúcej:
povolaní byť verní našemu karmelitánskemu charizmuMy, bratia karmelitáni, ktorí sme sa z celého sveta zišli v generálnej kapitule v karmelitánskom dome Il Carmelo v Taliansku (v dňoch 10.–27. septembra 2019), zdravíme bratov a sestry rodiny karmelitánov: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
Celosvetový Rád
Radujeme sa, že sa ako bratia schádzame v Karmeli. V mnohotvárnosti nášho Rádu je generálna kapitula základným znamením jeho jednoty. Je to bratské zhromaždenie, v ktorom načúvame Duchu svätému a nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, aby sme zistili Božiu vôľu určenú tejto generácii, a mohli tak čo najlepšie slúžiť cirkvi (srov. Konst. 255). Vo svojom príhovore pred nás náš arcibiskup Antonio Muniz postavil otázku z našej vlastnej tradície. Pomohol nám pochopiť dotaz „Čo tu chceš?“, ktorý Boh položil Eliášovi, ako otázku určenú členom kapituly: „Čo tu chcete, karmelitáni?“ V dňoch nasledujúcich sme sa s pomocou Ducha svätého pokúšali na ňu nájsť odpoveď. Jednota v rozmanitosti bola v tomto naozaj všeobecnom zhromaždení veľmi patrná. Niektoré časti Rádu zaznamenávajú pokles počtu členov, mnohé iné však zažívajú trvalý rast. Pri bližšom pohľade sú demografické štúdie pre Rád prísľubom priaznivej budúcnosti.
Pocítili sme radosť z prítomnosti mnohých bratov z Rádu v novo sa rozvíjajúcich oblastiach a vďačnosť neustále tvoriacemu Duchu svätému, našim bývalým i súčasným misionárom a zakladajúcim provinciám za ich predvídavosť a veľkorysosť. Rozmanitosť v našej kapitule obohatila naše diskusie a rokovanie, bratskú súdržnosť i modlitbu.
Predávanie tradície
Prostredníctvom debát, osobnej reflexie i spoločného zdieľania sme sa v spoločne strávených dňoch zamýšľali nad témou kapituly, teda nad predávaním tradície z jednej generácie na druhú. Ďakujeme Bohu za charizmu a bohatstvo tradície, ktorá k nám v priebehu našich dejín doputovala. Uvedomujeme si však, že „tradícia zostáva živá, pokiaľ ju jedna generácia predáva tej ďalšej“ (z príhovoru Michaela Caseyho OCSO ku kapitule). Je to zodpovednosť, ktorá nás nabáda k hlbšiemu pochopeniu a horlivejšiemu čerpaniu z našej tradície priamo v živote. Nemôžeme ju predávať nastupujúcim generáciám, aniž by sme sa k nej hlásili, aniž by sme si ju privlastnili, zvnútornili a učinili z nej spôsob svojho života. Ako dokazuje súhrn odpovedí na Instrumentum laboris predložený Prípravnou komisiou kapituly, my sami sme si vedomí, že „existuje rozdiel medzi karmelitánskym ideálom života, k nemuži sme povolaní, a realitou našich životov.“
Správy členov končiaceho Generálneho koncilu nasmerovali našu pozornosť k naliehavosti stanovenia si priorít v otázkach počiatočnej i pokračujúcej formácie. Toto vedomie rezonovalo našimi diskusiami. Bolo zdôraznené, že karmelitánsku formáciu nemožno obmedzovať na noviciát, ale musí neustále pokračovať od počiatočného procesu formovania po celý náš život. O formácii často hovoríme ako o priorite, aby tomu tak ale skutočne bolo, je potrebné urobiť jasné a konkrétne rozhodnutia.
Téma predávania tradície dôkladne a mierou vrchovatou rozvinul br. Saverio Cannistrà, generálny predstavený Rádu bosých karmelitánov, vo svojom príhovore proneseným v deň, ktorý bol venovaný karmelitánskej rodine. Br. Saverio kládol osobitný dôraz na nutnosť, aby sa formácia neobmedzovala na predávanie myšlienok a informácií. Mala by predovšetkým smerovať k predávaniu životného štýlu. Mala by meniť srdce, nie len myseľ. Toho však môžu dosiahnuť iba spoločenstvá a rehoľníci, pre ktorých sa Kristus skutočne stal stredobodom ich života a ktorí často nevedomky skúsenosť Krista priamo vyžarujú. Formácia sa uskutočňuje v úprimnom dialógu medzi formátorom a adeptom, ktorý prechádza formovaním, v stretnutí pýtajúceho sa srdca formovaného so skúsenosťou žiaka, ktorý po ceste nasledovania Krista už nejaký čas kráča. Pri tomto stretnutí dvoch duchovných skúseností dochádza k obohacovaniu oboch, pretože u každého z nich sa tak rozvíja učeníctvo.
Kapitula potvrdila, že pre karmelitánsky spôsob života je podstatné spoločenstvo. O našich spoločenstvách sa hovorí, že sú pre roztrhnutý a vysoko individualistický svet kontrakulturným znamením nádeje. Navzdory mnohotvárnosti, ktorá sa u nás prejavuje na mnohých úrovniach, podávame svedectvo o možnosti dosiahnuť pospolitosti. Platí to najmä v prípade spoločenstiev medzinárodných. A kapitula podporuje v rámci Rádu vytváranie spoločenstiev ešte internacionálnejších. Hovorili sme o tom, koľko karmelitánov je potrebných na vytvorenie zdravého spoločenstva, spoločenstva schopného zachovať riadnu štruktúru liturgie, spoločných stretnutí a spoločného stravovania. Navrhované počty členov takého spoločenstva sa líšili, starosť o jeho životaschopnosť však bola všeobecná. Kapitula vyzýva všetky spoločenstvá, aby obnovenie kvality svojho života brali vážne, aby pracovali na budovaní skutočne bratských vzťahov.
Tradícia vždy nová
Vo svojom príhovore ku kapitule br. Michael Casey OCSO hovoril o dynamike tradícií. Uvedomujeme si, že
Tradícia zostáva sama sebou neustálym premieňaním. Je vždy nová, aj keď nestráca nič z toho, čím bola. Tradícia je proces neprerušiteľného preformovania (re-formácie) toho, čo je prijímané, a to v súlade s aktuálne vznikajúcou situáciou. Preformovanie nie je nahodilou nevyhnutnosťou; je nedeliteľnou súčasťou daného procesu. Podobu tejto novej formy neurčuje výhradne to, čo existovalo pred ňou, je to odpoveď na nové výzvy a úlohy.
Najrôznejšie reformy, ktoré našu tradíciu obohatili, dosvedčujú jej vývoj. Rovnako ako vydávanie nových stanov a ich úpravy v priebehu našej histórie. V tejto kapitule sme po dôkladných úvahách a diskusiách schválili doplňky k Stanovám z roku 1995, s cieľom ich aktualizovať v súlade s novšími dokumentmi cirkvi a Rádu. Bolo to potrebné rovnako aj preto, aby reagovali na nové situácie a výzvy, ktorým Rád v dnešnom svete čelí.
Ďakujeme komisii, ktorá v posledných šiestich rokoch pracovala na príprave navrhovaných zmien v Stanovách. Dúfame, že sme všetci oboznámení s úpravami, ktoré kapitula schválila, aby sa tak pre Rád mohli stať skutočnými vodítkami.
Nové podmienky v našom svete
Dialóg medzi našou tradíciou a kontextom, v ktorom žijeme, je zvlášť naliehavý v nových kultúrach, v ktorých sa Rád teraz nachádza, neobmedzuje sa však len na ne. Inšpirovaní pri práci Duchom, pôsobiacim v cirkvi v každom veku, vstupujeme do novej historickej epochy a snažíme sa svoj spôsob života prispôsobiť novým podmienkam.
Náš svet oplýva možnosťami a príležitosťami. Je v stave neustáleho rastu a vývoja, je však tiež plný protikladov, predsa sa radujeme z úspechov, ktorých je vo svete dosahované. Snažíme sa pochopiť znamenia doby a skúmať ich vo svetle evanjelia, nášho charizmu i nášho duchovného dedičstva, aby sme mohli tento spôsob života realizovať v rôznych kultúrach (Konst. 13).
Tvárou v tvár prevládajúcej nespravedlnosti, násiliu, zneužívaniu, odmietaniu tých, ktorí sú odlišní, a ničení životného prostredia sa potrebujeme vrátiť k viere v solidaritu, hlásaniu pravdy a dávanie vlastného pohodlia v sázku. Zarmútilo nás, keď sme počuli o utrpení ľudu Venezuely a Konga, a prinútilo nás to k konkrétnym aktom solidarity. Úpravami Stanov a vydaním výnosu Rád rovnako posilnil svoj záväzok zabezpečiť bezpečné prostredie pre maloletých a ohrozené dospelé osoby. Vo svojom inšpiratívnom prejave nám pani profesorka Bruna Costacurta pripomenula, že prorocké svedectvo, ktoré sme po vzore Eliáša (1 Kráľ 19:5) povolaní predávať, sa týči ako hradba proti pokušeniu upadnúť do letargie či priznať porážku.
Ako nás vyzval br. Casey, máme-li byť prorokmi, musíme zhodit putá kapitalizmu, konzumného spôsobu života a vykořisťovania. „Chce to ale viac. Je potrebné dovoliť milosti nášho charizmu, aby v našom individuálnom i spoločnom živote vzkvétala a nesla ovocie. Byť, kým máme byť. Uprostred banálnych každodenných skutočností.“
Mystický rozmer
Počas konania kapituly sme zdôrazňovali potrebu dosiahnuť v našom charizme určitú rovnováhu. V deň určený pre rozjímanie pred voľbou nášho nového vedenia nám sestra Anne-Marie Bosová z holandskej provincie pripomenula, že blahoslavenému Titovi Brandsmovi sa dostalo karmelitánskej tradície, on ju študoval, miloval a zvnútornil ju. Žil ju veľmi osobitým a kreatívnym spôsobom a zachoval si skutočný stav kontemplacie aj pri svojom veľmi aktívnom spôsobe života.
Blahoslavený Titus chápal mysticizmus ako volanie určené všetkým a hovoril o každodennom mysticizme v presvedčení, že Boh je podstatou nášho bytia a možno naň naraziť vždy a všade aj v našich blížnych. Stal sa príkladom novej syntézy jednotlivých prvkov nášho charizmu, k nej je povolávaná každá generácia, aby našu tradíciu udržovala živú a v náležitej podobe. Príklad blahoslaveného Tita nás rovnako nabáda, aby sme svoju tradíciu zdieľali so všetkými.
Vo svojom posolstve k členom kapituly a zástupcom rodiny karmelitánov hovoril novo zvolený generálny predstavený Rádu br. Míceál O’Neill o kráse Karmelu:
Meno Karmel evokuje prekrásne a fascinujúce obrazy hôr, láskyplného stretávania, pospolitosti a spravodlivosti. Je to krása, ktorá spočína v tom, čo je v živote ľudskom najdôležitejšie. Karmel pozná spôsob, ako hovoriť o Bohu, a pomáha ľuďom lepšie spoznať, že Pán je náš Boh, že nie je iného a že máme Boha milovať celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou, ako aj blížneho svojho ako seba samého. V Karmeli je krása, ktorá nás dokáže inšpirovať. Máme pocit, že by Karmel mohol byť tým pravým, čo dnes ľudia všade hľadajú.
Posolstvo pápeža Františka
Pri audiencii u pápeža Františka boli karmelitáni nabádaní, aby spoznávali tvár živého Boha prostredníctvom modlitby, pospolitosti a služby. Pápež vysvetlil, čo nazval „tromi akčnými líniami“ Rádu:
Verznosť a kontemplácia:
Sv. otec nám pripomenul, že keď cirkev premýšľa o Karmeli, vynára sa jej na mysli škola kontemplacie. Karmelitáni potrebujú s Bohom nadviazať osobný vzťah, ktorý sa posilňuje prostredníctvom samoty, kontemplacie a odlúčenosti od sveta. Tento spôsob karmelitánom umožňuje slúžiť ľuďom Božím, nech už sa nachádzajú v akomkoľvek duchovnom úrade či apoštoláte. Pre nás je to výzva, aby sme venovali zvláštnu pozornosť duchovnej ceste ľudí.Doprovádzanie a modlitba:
Sv. otec citoval sv. Máriu Magdalénu de’ Pazzi, ktorá varovala pred nebezpečenstvom rutiny a „vlažnosti“. Je potrebné žiť viac „vnútri“ seba samého, aby sme dokázali vyjsť „von“ a doprovádzať ľudí na ich ceste k Bohu. Charakteristickými znakmi našej práce s ľuďmi by mali byť pokoj a radosť.Láskyplnosť a súcit:
Potrebujeme predovšetkým láskyplné a súcitné srdce, aby sme si zachovali citlivosť voči utrpeniu ľudí okolo seba. Nevidíme-li pravdive v svojom vnútornom živote, nie sme už toto utrpenie schopní vnímať. Sv. otec citoval blahoslaveného Angela Paoliho, ktorý povedal: „Kto miluje Boha, musí ho hľadať v chudobných.“ A pápež František pripomenul, že láskyplnosť „v Ježišovom štýle“ nás ochráni pred „pseudomystikou“, „sviatočnou solidaritou“ a pokušením vzdať sa rán Kristovho tela. „Ježišove rány sú viditeľné dnes na telách našich bratov a sestier, ktorí sú okrádaní, ponižovaní a zotročovaní.“Karmelitánska rodina
V jednom z posledných dní kapituly sme mali to potešenie medzi sebou privítať rôznych členov karmelitánskej rodiny z radov rehoľníkov i laikov a počuť niektoré z nich, keď hovorili o svojej skúsenosti so svedectvom o charizme karmelitánov.
Generálny predstavený nás požiadal, aby sme sa zamysleli, čo nás k sebe viaže ako rodinu:
Ľudia v najrôznejších častiach karmelitánskej rodiny v sebe rozpoznávajú hodnoty tejto rodiny a i dnes sa označujú za karmelitánov. Karmelitán vo mne hovorí ku karmelitánovi v tebe, rezonuje s karmelitánom v tebe, a vďaka tomuto rezonovaniu daru Ducha svätého to ľudí zvádza dohromady, bližšie jedného k druhému, a oni sa chcú navzájom podporovať a formovať svoje životy spoločne v súlade s týmto darom.
Cesta v nádeji
Rádi by sme svoje posolstvo, bratia a sestry, zakončili výzvou, ktorú pred nás postavil arcibiskup José Rodriguez Carballo, OFM, sekretár Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Vo svojom kázaní ku kapitule, v ktorom vychádzal z príbehu proroka Eliáša v 1. Kráľovskej 19, nás arcibiskup Carballo vyzval, aby sme sa riadili tromi Božími príkazmi určenými Eliášovi: Vstaň a jedz, máš pred sebou dlhú cestu. Nemôžeme sa oddať malomyslnosti, musíme vstať v nádeji, presvedčení, že Boh stále pôsobí v Karmeli, v cirkvi a vo svete, a to i v týchto ťažkých dobách. Čerpajúc silu zo Slova Božieho, eucharistie a sviatostí, pokračujeme na ceste verní svojej karmelitánskej identite a cirkvi, vždy pripravení ďalej niesť svoje svedectvo.
Kiež nám Mária, naša Matka a Sestra, Hvězda morská, ukazuje cestu a kráča s nami v našej snahe žiť vo vernosti Ježišovi Kristovi, Jeho Synovi, a predávať z jednej generácie na druhú radosť zo života podľa evanjelia spôsobom, ktorý prijali karmelitáni za vlastný.
Vydané dňa 27. septembra 2019, v Taliansku, v Il Carmelo v meste Sassone