Najdôstojnejším otcom
Josefovi Chalmersovi, generálnemu preovrovi Rádu bratov blahoslavenej Panny Márie Karmelskej (O.Carm.)
a Kamilovi Macciseovi, generálnemu predstavenému Rádu bosých bratov blahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (O.C.D.)
1. Milostiplná udalosť prozreteľnosti, ktorou bol pre cirkev jubileený rok, nás vedie k tomu, aby sme sa s dôverou a nádejou pozerali na práve začatú cestu v novom tisícročí. „Na začiatku tohto nového storočia – napísal som v Apoštolskom liste Novo millennio ineunte – sa musí náš krok na cestách sveta zrýchliť1 na tejto ceste nás sprevádza Najsvätejšia Panna, ktorej som … zveril tretie tisícročie“ (čl. 58).
Mal som preto veľkú radosť, keď som sa dozvedel, že karmelitánsky rád v oboch svojich vetvách, pôvodnej i reformovanej, chce vyjadriť synovskú lásku voči svojej patrónke, ktorú vzýva ako Kvet Karmelu a Matku a Vádzačku na ceste svätosti, tým, že jej zasvätí rok 2001. Nemôžem pritom nezdôrazniť šťastnú zhody okolností: podľa toho, čo praví ctihodná rádová tradícia, sa oslava koná pri 750. výročí odovzdania škapulíra. Je to teda oslava, ktorá dáva celej karmelitánskej rodine vynikajúcu príležitosť nielen prehlbovať jej mariánsku spiritualitu, ale aj žiť stále viac s pohľadom na to, aké miesto zaujíma Panna, Matka Božia a matka ľudí, v tajomstve Krista a cirkvi, a tým príležitosť nasledovať tú, ktorá je „hviezdou novej evangelizácie“.2
2. Všetky karmelitánske generácie, od počiatkov až po dnešok, na svojej ceste k „svätej hore, Ježišu Kristovi, nášmu Pánu“,3 sa snažili utvárať svoj život podľa Maríniho príkladu.
Preto v Karmeli aj v každom srdci vedenom nežnou láskou k Najsvätejšej Panne a Matke rastie nazíranie4 tej, ktorá od samého začiatku dokázala byť otvorená načúvaniu Božiemu slovu a poslušná Božej vôle (Lk 2,19.51). Mária totiž, vychovávaná a utváraná Duchom (srov. Lk 2,44–50), bola schopná čítať vo viere svoj vlastný život (srov. Lk 1,46-55) a poslušná Božiemu vedeniu „sa ubírala cestou viery a svoje spojenie so synom udržiavala verne až ku krížu. Tam stála nie bez Božieho plánu (srov. Ján 19,25), spolu so svojím jednorozeným Synom hlboko trpela, pripojila sa k jeho obeti svojou materskou dušou.“5
3. V nazíraní sa dívame na Pannu Máriu, ako starostlivá Matka vidí rast svojho Syna v Nazarete (srov. Lk 2,40.52), nasleduje ho po cestách Palestíny, zúčastňuje sa s ním svadby v Káne (srov. Ján 2,5) a u paty kríža sa stáva Matkou účastnou jeho obete a je darovaná všetkým ľuďom, keď ju sám Ježiš odovzdáva svojmu milovanému učeníku (srov. Ján 19,26). Ako Matka cirkvi je svätá Panna spojená s učeníkmi v „neustálej modlitbe“ (Sk 1,14), a ako nová Žena, ktorá v sebe predjímá to, čo sa uskutoční raz na nás všetkých v plnom prežívaní trojičného života, je vzatá do neba, odkiaľ rozprestiera nad svojimi synmi putujúcimi k svätej hore slávy ochranný plášť svojho milosrdenstva.
Podobný postoj nazíraní mysle a srdca nás vedie k obdivu skúsenosti živej viery a lásky Panny Márie, ktorú každý veriaci túži a dúfa uskutočňovať v tajomstve Krista a Cirkvi.6 Karmelitáni a karmelitky si preto právom zvolili Máriu za svoju patrónku a duchovnú matku a majú ju, Pannu najčistejšiu, ktorá všetkých vedie k dokonalému poznaniu a nasledovaniu Krista, stále pred očami srdca.
Takto rastie dôverný duchovný vzťah, ktorý stále viac umocňuje spoločenstvo s Kristom a Máriou. Pre členov karmelitánskej rodiny nie je Mária, Panna, Matka Božia a matka ľudí, len vzorom na následovanie, ale tiež nežnou prítomnosťou Matky a Sestry, v ktorej môžu dôverovať. Sv. Terezia Ježišova teda právom vyzýva: „Napodobňujte Máriu, uvažujte o tom, aká veľká musí byť táto Pani a aké je dobre, že je našou ochrankyňou.“7
4. Táto živá mariánska úcta, ktorá sa prejavuje v dôvernej modlitbe, v nadšenej chvále a v dôslednom následovaní, vedie k pochopeniu, že najryzejšia forma zbožnosti k Najsvätejšej Panne, vyjadrená prostým znamením škapulíra, je zasvätenie sa jej Neposkvrnenému srdcu.8 Takto sa v srdci uskutočňuje rastúce spoločenstvo a dôverné priateľstvo so Svätou Pannou, „ako nový spôsob života pre Boha, ktorým tu na zemi pokračuje láska Syna Ježiša k jeho Matke Márii.“9 Týmto spôsobom sa podľa slov blahoslaveného karmelitánskeho mučeníka Tita Brandsmy hlboko zjednocujeme s Máriou Bohorodičkou (Theotokos), stávajúc sa ako ona tými, ktorí odovzdávajú Boží život: „I nám posiela Boh svojho anjela … i my musíme prijať Boha do svojho srdca, nosiť ho v srdci, živiť ho a dať mu v nás rásť tak, aby sa z nás narodil a žil s nami ako Emanuel, Boh s nami.“10
Počas času sa prostredníctvom škapulířovej úcty toto bohaté mariánske dedičstvo Karmelu stalo pokladom celej cirkvi. Pre jej prostotu, jej hlbokú ľudskú hodnotu a jej vzťah k Marínej úlohe v cirkvi a v ľudstve sa tejto zbožnosti dostalo v Božom ľude širokého a hlbokého prijatia, až našla svoj výraz vo slávení pamiatky 16. júla, zaradenej do liturgického kalendára obecných Cirkví.
5. V znamení škapulíra môžeme vidieť dokonalý súhrn mariánskej spirituality, ktorá živí zbožnosť veriacich a dáva im vnímavosť voči milujúcej prítomnosti svätej Panny v ich živote. Škapulíř je svojou podstatou „šat“ (lat. habitus). Kto ho prijme, pričleňuje alebo pripája sa úžšie či voľnejšie k karmelitánskemu rádu, je zasvätený službe Panne Márii pre dobro celej Cirkvi.11 Tí, čo si oblečú škapulíř, sú teda uvedení do zeme Karmelu, aby „jedli jej plody a to, čo dobré dáva“ (srov. Jer 2,7) a zakúsili sladkú materskú prítomnosť Maríina, pričom každodenne usilujú o to, aby sa vnútri obliekali do Ježiša Krista a ukazovali ho svetu ako toho, ktorý žije v nás pre dobro cirkvi a celého ľudstva.12
Škapulíř nám teda pripomína dve pravdy: na jednej strane stálu ochranu Najsvätejšej Panny, nie len počas našej životnej cesty, ale aj v okamihu prechodu do plnosti večnej slávy; na druhej strane potom vedomie, že úcta k nej sa nemôže obmedzovať na modlitby a pouhé vonkajšie prejavy úcty pri niektorých príležitostiach, ale častým prijímaním sviatostí a konkrétnymi skutkami duchovného a telesného milosrdenstva sa z nej musí stať „habitus“ (trvalý postoj, stála orientácia) nášho kresťanského konania, prepojeného s modlitbou a vnútorným životom. Takto sa škapulíř stáva znamením „zmluvy“ a vyjadrením vzájomného spoločenstva medzi Máriou a veriacimi: prostredníctvom škapulíra sa totiž uskutočňuje konkrétnym spôsobom odovzdanie, v ktorom Ježiš na kríži dal Jánovi – a v ňom nám všetkým – Máriu za Matku, a v ktorom milovaného apoštola a nás všetkých odovzdal jej, a tak ju urobil našou duchovnou Matkou.
6. Vynikajúcim príkladom tejto mariánskej spirituality, ktorá človeka vnútorné premení a pripodobní ho Kristu, prvorozenému z bratov, je svedectvo svätosti a múdrosti mnohých karmelitánskych svätcov a svätíc, ktorí rástli v tieni a pod ochranou tejto Matky.
Aj ja už dlho nosím na srdci karmelitánsky škapulíř! Pre lásku, ktorú chovám k tejto našej spoločnej nebeskej Matke, ktorej ochranu zakúšam neustále, si prajem, aby tento mariánsky rok pomohol všetkým karmelitánskym rehoľníkom a rehoľníčkam i zbožným veriacim, ktorí k nej chovajú synovskú úctu, rásť v láske k Márii a vyžarovať do sveta prítomnosť tejto Ženy mlčania a modlitby, nazývanej Matkou milosrdenstva, Matkou nádeje a milosti.
S týmto prianím rád udelením svoje apoštolské požehnanie všetkým bratom a sestrám, kontemplatívnym i aktívnym, i všetkým laikom – mužom i ženám – celej karmelitánskej rodiny, ktorí toľko pracujú medzi Božím ľudom na šírení pravé úcty k Márii, Hviezde morskej a Kvete Karmelu!
Vo Vatikáne, 25. marca 2001, Ján Pavol II.
Z talianskeho originálu preložil P. Josef Jančář, O.Carm.
Tu je možné nahliadnuť na originálny text:
List Jána Pavla II. rodine karmelitánov
pri príležitosti 750. výročia škapulíra Karmelu
