Áno, aj teba chcem vyliečiť z tvojej slabé viery, z tvojho života, ktorý je skôr po mojom boku než vo mne, z toho, ako zriedkakedy a slabšie vnímaš moju prítomnosť. Mysli na toto: môj veľký Priateľ, môj Snúbenec nie je neprítomný. Je len neviditeľný a nehmatateľný, ale je tu, v bláznovstve lásky. A vezmeš z mojej lásky a obetuješ mi ju, ako by bola tvoja. Chceš? Túto noc… hneď… navždy…
(Gabriela Bossisová, On a ja, denník, 23. júla 1942)