Nikdy nesmieš mať pochybnosti o tom, že cestou, ktorou som vedený, kráčam vďačne a rád. Môj doterajší život je preplnený Božou dobrotou a nad vinou stojí odpúšťajúca láska Ukrižovaného.
Najhlbší dik vzdávam za ľudí, s ktorými som sa stretol, a len si prajem, aby sa nade mnou nemuseli nikdy rmútiť, ale aby aj oni si boli vždy len s vďačnosťou vedomí Božej dobroty a odpustenia.
Prepáč, že to píšem. Nedovoľ prosím, aby ťa to byť len na okamih rmútilo a znepokojovalo, nýbrž nech ťa to napĺňa radosťou! Avšak prial som si, abych to mohol raz povedať, a nevedel som, komu by som to mohol zveriť, aby to počul len s radosťou…
Teraz Ti zo srdca prajem naozaj veľa vonkajšieho a vnútorného pokoja. Boh ochraňuj Teba a nás všetkých a dopraj nám čoskoro šťastné znovushledanie.
Vo vďačnosti a vernosti a v každodennej prosbe za Teba na Teba myslíTvoj D.
(Dietrich Bonhoeffer /1906–1945/, list z nacistického väzenia, 23. augusta 1944)
