Desať rokov je v živote každého človeka dlhá doba. Pretože čas je najcennejším statkom, ktorým disponujeme, a pretože je nenávratný, znepokojuje nás pri každom ohlédnutí späť myšlienka na čas už stratený. Stratený by bol čas, v ktorom by sme nežili ako ľudia, nezískavali skúsenosti, neučili sa, netvorili, neužili si život a netrpeli. Stratený čas je čas nenaplněný, prázdny. To minulé roky iste neboli. Mnoho, nesmierne mnoho sme stratili, ale nebol to stratený čas. A aj keď schopnosť zabúdať je milosť, k zodpovednému životu predsa len patrí pamäť a opakovanie získaných poznatkov…
(Dietrich Bonhoeffer /1906–1945/,
úryvok z textu Zamyšlení na prahu roku 1943, napísaného k desiatemu výročiu uchopenia moci Hitlerom;
citované podľa knihy Dietrich Bonhoeffer, Odpor a odevzdanie, Listy z väzenia. Kalich 2023)
