V poslednej dobe mám túto čoraz silnejšiu skúsenosť: do mojich každodenných, aj tých najnepatrnejších činností a pocitov sa vkráda tušenie večnosti. Nie som predsa jediná, kto je unavený, chorý, smutný alebo plný úzkosti: som v súzvuku s miliardami iných ľudí za uplynulé storočia. To všetko zahŕňa život. Život je krásny a plný zmyslu aj vo svojej absurdnosti, len keď sa trochu naučíme nájsť v ňom pre všetko to správne miesto a niesť ho v jeho celistvosti. Veď potom vytvára dokonalý celok, nech sa odvíja akokoľvek. Keď niektoré jeho prvky odmietame a snažíme sa ich eliminovať, keď sa zameriavame len na určitý pôžitok či rozmer, keď si pripúšťame len nejaký aspekt života a odmietame iný, život sa nakoniec stáva absurdným. Keď nám vytratí celok, všetko je len náhoda, postráda to zmysel.
(Etty Hillesum /1914–1943/, denníkový zápis)
