Ó, Pane, Vy hovoríte: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste ťažko zaťažení, a ja vás poteším“. Čo viac chceme, Pane? O čo ešte prosíme? Čo hľadáme? Prečo sa svetskí ľudia strácajú, ak nie preto, že hľadajú odpočinok? Ó, aká veľká slepota, veď ho hľadáme tam, kde je nemožné ho nájsť!
Zmiluj sa, Stvoriteľ, nad týmito svojimi tvormi. Hľaďte, že ani nechápeme, ani nevieme, po čom to túžime, ani nedokážeme vystihnúť to, o čo prosíme. Pane, darujte nám svetlo! Hľaďte, že ho potrebujeme viac než slepý od narodenia, ktorý túžil uzrieť svetlo a nemohol. Teraz, Pane, sa už ani netúži vidieť! Ó, aké nevyliečiteľné zlo! Práve tu, môj Bože, sa má preukázať vaša moc, tu vaše milosrdenstvo.
Ó, akú drsnú vec to žiadam, môj pravý Bože, aby ste stáli o tých, ktorí o vás nestoja, aby ste otvorili tým, ktorí vás nevolajú, aby ste udelili zdravie tomu, kto s chuťou býva chorý, ba usiluje o chorobu!
Vy hovoríte, môj Pane, že prichádzate hľadať hriešnikov. Toto sú skutoční hriešnici. Nehľaďte na našu slepotu, môj Bože, ale na onu mnohú krv, ktorú prolial váš Syn za nás. Nech zasvieti vaše milosrdenstvo uprostred tak rozšírenej zloby. Hľaďte, Pane, že sme vaše dielo. Nech nám pomôže vaša dobrota a milosrdenstvo.
(Terezie od Ježiša, Zvolanie duše k Bohu, 8,2.3; pracovný preklad Vojtecha Kohuta OCD)
