O svojej blízkej budúcnosti neviem nič… Zostaneme v tomto úseku? Bude ofenzíva? Vrátime sa k pokojnému životu v zákopoch s režimom dovoleniek? – To nie je možné zistiť. Nepretržite tu kolujú tie najrozporuplnejšie reči a najhanebnejšie báchorky. Tri dni som nemohol slúžiť omšu a ešte neviem, kedy ju budem môcť začať znovu sláviť. Snažím sa to vyrovnať tým, že v duchu (bohužiaľ veľmi zriedka a nedbalo) konám ony dva základné náboženské úkony obetovania a sjednotenia, ktorých vôbec nejnitrenejšou realizáciou je omša. (…)
Zdá sa, že septembrový útok rodinu ušetril. Ne tak mojich rehoľných bratov jezuitov. Úmrtia sú časté a postupne decimujú najkrajší výkvět našej inteligencie. (…) Vidíš, všetko je márnosť, okrem zásady stáť verne na svojom mieste.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 15. októbra 1915;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, 2021)
