Vavrinec od Vzkriesenia (1614–1691)
Všetko, čo som od ľudí počul, čo sa týka Boha, čo som o ňom čítal alebo pochopil, to všetko ma nemôže uspokojiť. Ako by sme Ho mohli opísať, ako by sme mohli nájsť slová, ktorými Ho vylíčiť, keď je nekonečne dokonalý? Jedine viera Ho môže odhaliť alebo mňa poučiť, čím je.
Vírou sa naučím veľmi rýchlo a viac o Bohu, než by som bol schopný sa naučiť po mnohých rokoch v školách.
Ó viera, viera, ty podivuhodná dobrá sila, ktorá osvecuje ducha človeka a vedieš ho k poznaniu jeho Stvoriteľa. Ó, ty naprosto ľúbezná cnosť, tak málo známa a ešte menej žitá, ktorá však raz poznaná si naplnená slávou a plnosťou nevyjadriteľného požehnania. Najväčšie uznanie a oslavu, ktorú Bohu môžeme vzdávať, je úplná nedôvera v naše vlastné sily a svedenie sa úplne do Jeho ochrany.
Život je plný nebezpečenstiev a skrytých úskalí, v ktorých ztroskotávame, sme-li bez priebežnej posily Božej milosti. Avšak, ako o ňu môžeme prosiť, nie sme-li s Ním? Ako môžeme byť s Ním, nie sú-li s Ním naše myšlienky? Ako by mohol byť v našich myšlienkach, ak si nevytvoríme návyk prebývať v Jeho prítomnosti a v nej prosiť o milosť, ktorú potrebujeme v každom okamihu nášho života?
Ak chceme rásť v duchovnom živote, potom sa musíme pri drobných rozhodnutiach a pri zvažovaní aj nepodstatných vecí vyhýbať spoliehaniu len na pouhopouhý intelekt. Nešťastní, ktorí v ňom hľadajú svoje vytúžené uspokojenie. Stvoriteľ je veľkým učiteľom pravdy. Môžeme mnoho rokov pracne premýšľať, avšak plnšie a ďaleko hlbšie je poznanie skrytých vecí viery a Jeho samého, ktoré nechá zazariť ako svetlo v srdciach pokorných.
Nič nám nemôže dať v životnom strádání a smútení také uspokojenie ako milujúce spojenie s Bohom. Je-li prežívané vedome, potom neduhy, ktoré sa nás zmocnia, sa nám budú zdať ľahké. Boh často dovolí telesné utrpenie, aby očistil našu dušu a aby nás »prinútil« prebývať v ňom. Ako môže pociťovať bolesť ten, ktorého život je ukrytý v Bohu a ktorého jedinou túžbou je Boh? Uctievajme Ho v našich neduhoch a ponúkajme Mu svoje smútenia práve v chvíľach, keď nás sužuju, a tak ako dieťa prosí otca, prosme Ho s nežnou naliehavosťou, aby nám dal silu a pretváral našu vôľu podľa svojej vôle. Pre chorých sú veľmi vhodné krátke modlitby, pretože preukazujú zázračnú silu proti žalu.
Ach, keby som vedel, že moje srdce nemiluje Boha, okamžite by som ho vyrval!
(Podľa knihy Prax vykonávania prítomnosti Božej od brata Vavrinca, Unitaria 1990, spracoval: Norbert Žuška, OCarm.)
