Nepřikládám svým snům veľký význam, ostatne, zriedka sa mi sníva niečo symbolické, a hovorím si, ako je to možné, keď celý deň myslím na Pána Boha, že sa ním viac nezabývam v spánku… Obyčajne sa mi sníva o lesoch, o kvetinách, o potokoch a o mori, a takmer vždy vidím pekné malé deti, chytám motýle a vtákov, aké som nikdy nevidela. Vidíte, moja Matka, moje sny vyzerajú poeticky, ale nie sú ani zďaleka mystické.
Jednej noci po smrti Matky Jenovéfy som mala sen, ktorý ma naplnil útěchou: zdalo sa mi, že píše závet a že každej sestre dáva nejakú vec, ktorá jej patrila. Keď prišla rada na mňa, myslela som, že nedostanem nič, pretože už jej nič nezostávalo, ale ona sa zdvihla a trikrát mi s prenikavým dôrazom povedala: „Vám nechávam svoje srdce.“
(Tereziá od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, rkp. A 79r)
